so šéfom diplomacie Eduardom Kukanom v Bratislave zdôraznil, že únia so súčasným rozpočtom na úrovni 1,24 % HDP členských krajín nie je prefinancovaná. Brusel je presvedčený, že treba pokračovať v rozvoji regiónov a vyrovnávaní rozdielov medzi bohatšími a chudobnejšími, v podpore vedy a výskumu ako aj humanitárnych projektov. Svoj návrh finančnej perspektívy po roku 2006 schváli 10. februára.
Minister Kukan potvrdil záujem Slovenska na udržaní súčasného percenta odvodov do rozpočtu únie. Slovenská republika zároveň požaduje, aby 25 budúcich členov nerokovalo súčasne o ústavnej zmluve aj o peniazoch pre ďalšie rozpočtové obdobie, pretože by to mohlo skomplikovať situáciu. Kukan už predtým naznačil, že veľké štáty únie by sa mohli pokúsiť využiť diskusiu o peniazoch a ich smerovaní na posilnenie pozície na medzivládnej konferencii o ústave. S Kinnockom sa zhodli, že ďalšie kolo medzivládnej konferencie by sa malo zísť čo najskôr a vychádzať z dohôd, urobených za talianskeho predsedníctva. Odmietli tak názory, že by sa o ústavnej zmluve malo rokovať od začiatku podľa pôvodného návrhu Konventu.
Slovensko prostredníctvom Kukana zopakovalo negatívny postoj k vytváraniu tvrdého jadra v Európskej únii. "Vieme si predstaviť posilnenú spoluprácu, otvorenú pre všetkých 25 krajín, aby sa aj Slovensko mohlo do nej zapojiť," povedal minister zahraničných vecí. Potvrdil, že od 1. mája sme pripravení byť plnoprávnym členom a mať špecialistov vo všetkých orgánoch únie. Kinnock označil blížiace sa rozšírenie za zázrak a dodal, že sa teší na tristo nových pracovníkov v inštitúciách EÚ, ktorí prídu zo Slovenska.
es;zd;jj
