spravodajstvo (VS) ovplyvňovali verejnú mienku cez spolupracovníkov z médií. V zákonoch o SIS a VS chcú jasne stanoviť, že osobou konajúcou v prospech informačnej služby nesmie byť vydavateľ periodickej tlače, prevádzkovateľ iného hromadného informačného prostriedku, šéfredaktor, redaktor, moderátor, zamestnanec alebo ich spolupracovník. Zároveň príslušníci spravodajských služieb by sa v prípade schválenia navrhovaných zmien nesmeli vydávať za novinárov. Predkladatelia chcú tiež zakázať, aby príslušníci SIS alebo VS mohli zároveň pracovať ako príslušníci Policajného zboru, Železničnej polície alebo Zboru väzenskej a justičnej stráže a naopak. Príslušníci týchto zborov nebudú môcť ani spolupracovať so spravodajskými službami. V dôvodovej správe k zákonu sa zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť tomu, aby dochádzalo k zamieňaniu činnosti SIS s činnosťou iných ozbrojených bezpečnostných zborov.
Predseda branno-bezpečnostného výboru Robert Kaliňák (Smer) chce svojou novelou preniesť voľbu riaditeľa tajnej služby z vlády na parlament. Tiež navrhuje, aby sa oklieštili právomoci SIS. Tá by sa už nemala venovať vnútorným problémom, ktorými by sa mal zaoberať policajný zbor. SIS by sa mala viac venovať boju s terorizmom a informáciám, ktoré ohrozujú záujmy Slovenska v zahraničí.
Poslanci prerokovali v prvom čítaní aj novely, ktoré predložili Branislav Opaterný a Ivan Šimko. Ide o novely reformných zákonov týkajúcich sa novovzniknutých úradov špecializovanej štátnej správy. Ich cieľom je návrat k pôvodnému vládnemu návrhu, aby šéfov špecializovaných krajských a obvodných úradov menovali rezortní ministri na základe verejného výberového konania, a nie vláda.
Po prerokovaní týchto noviel prerušil podpredseda parlamentu Viliam Veteška rokovanie schôdze. Tá bude pokračovať 3. februára o 9:00.
sy;zp;zd
