Rudolf Schuster v posledných týždňoch nezvláda ani také nenáročné úkony, akým je zákonné vyzbieranie dostatočného počtu podpisov pod petíciu, ktorá by mu umožnila kandidovať. Keďže nedal petičnému výboru súhlas so svojou kandidatúrou, musel urobiť to, o čom vždy vyhlasoval, že to v žiadnom prípade neurobí: žiadať o podpisy poslancov. A môže byť rád, že sa našli štyria komunisti, ktorí sa nad ním uľútostili, hoci (ako povedal hovorca Füle), „pán prezident si neželá podpisy komunistov". Aj Vladimír Mečiar sa rozhodol, že sa bude hrať na nerozhodnutého až do poslednej možnej chvíle. Aj jeho dvaja podpredsedovia - Kozlík a Urbáni - priznali, že z jeho strany ide o politické taktizovanie. Páni Schuster a Mečiar taktizujú, čo nie je žiadne prekvapenie, lebo tak sa správali aj pred piatimi rokmi. Vtedy niekdajší predseda SOP zahral svoju najlepšiu hru - presvedčil koaličných partnerov, že ak z neho neurobia spoločného prezidentského kandidáta, tak jeho strana nevstúpi do vlády. Predseda HZDS zas v decembri 1998 zverejnil, že fakticky odchádza z verejného života, čím získal niekoľko mesiacov pokoja, aby mohol do súťaže vyštartovať dobre odpočinutý. Aj teraz páni taktizujú, ale tak, že taktizujú proti sebe. Pred piatimi rokmi obaja vedeli, že sa stretnú v druhom kole. Teraz si to obaja vyhodnotili tak, že práve ten druhý ich môže o druhé kolo pripraviť. Preto sa tak upli na seba. V porovnaní s predchádzajúcimi voľbami je tu ešte jedna zásadná zmena. Rudolf Schuster sa profiluje ako ostro protikoaličný kandidát, kým Vladimír Mečiar ponúka dnešným vládnym stranám spoluprácu.
Poslední dvaja „nerozhodnutí" kandidáti sa zhodli, že ten druhý je pre nich hlavnou prekážkou postupu do druhého kola. Ak je ich „politologický" odhad správny, tak sa druhé kolo volieb spred piatich rokov nezopakuje.

Beata
Balogová
