5 krajín môže podľa nich fungovať bez ústavnej zmluvy, jej členovia by však v záujme občanov mali sprehľadniť doterajšie zmluvy, predpisy a nariadenia v jednom dokumente. Zsapka nevylúčil, že po tom, ako sa Nemecku, Francúzsku a Veľkej Británii nepodarilo posilniť vplyv cez ústavnú zmluvu, priklonia sa k modelu dvojrýchlostnej Európy.
„Je možné, že sa na európsku ústavu na dlhý čas rezignuje,“ konštatoval pre SITA Procházka. EÚ tak bude fungovať podľa zmluvy z Nice, ktorá určuje väčšinové rozhodovanie váhou hlasov. Nemecko a Francúzsko podľa Zsapku nepredložili žiadny relevantný argument, prečo sa nemá po rozšírení rozhodovať podľa Nice, ale nimi presadzovaným modelom väčšiny krajín a obyvateľov. Odloženie rozhovorov o ústave sa dá očakávať aj pre viaceré významné udalosti tohto roka. EÚ čaká okrem najväčšieho rozšírenia v jej histórii dohadovanie rozpočtu, voľby do Európskeho parlamentu a voľba novej Európskej komisie.
„Dohoda o ústavnej zmluve je zrejme vecou budúcnosti,“ povedal Zsapka pre SITA. Zmenu postojov v najspornejšej otázke väčšinového rozhodovania neočakáva ani po prípadnej výmene vlád v národných voľbách. Trvanie Španielska a Poľska na hlasovaní podľa Nice vychádza zo zhody v celom politickom spektre. Korekciu by mohlo priniesť skôr Nemecko po odchode kancelára Gerharda Schrödera.
Zablokovanie rokovaní o ústavnej zmluve potvrdila aj pondelková schôdzka ministrov zahraničných vecí 25-ky, keď sa nedokázali zhodnúť na termíne medzivládnej konferencie. Na stretnutí v Bruseli dospeli k záveru, že predsedajúce Írsko bude najskôr dvojstranne rokovať s ostatnými krajinami. Minister Eduard Kukan pre SITA uviedol, že so Slovenskom to bude okolo 10. februára. Podľa neho prevládol názor, že diskusiu o euroústave netreba uponáhľať. Medzivládna konferencia by sa však podľa niektorých mala zísť ešte pred voľbami do EP.
