Bratislava 28. januára (TASR) - Slovenský rezort spravodlivosti nebude žiadať o vydanie bývalého veliteľa špeciálnych protipartizánskych jednotiek Ladislava Nižňanského, ktorého zatkli 16. januára v bavorskom Mníchove.
Odôvodňuje to tým, že dnes už 86-ročný Nižňanský je od roku 1996 nemeckým štátnym občanom, takže spadá pod jurisdikciu nemeckých súdov. "Ministerstvo spravodlivosti ČSSR žiadalo o vydanie Nižňanského ešte v roku 1986. Neskôr však získal nemecké štátne občianstvo, takže celá kauza je teraz už v réžii nemeckých orgánov," vysvetlil pre TASR hovorca ministerstva spravodlivosti Richard Fides.
Slovenská strana však môže podľa jeho slov prípadne pomôcť pri vyšetrovaní, ak by ju nemecká strana požiadala o súčinnosť. "Potom to však už bude vec generálnej prokuratúry," spresnil hovorca rezortu spravodlivosti.
Bývalý veliteľ špeciálnych protipartizánskych jednotiek - Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy a Edelweiss Ladislav Nižňanský sa pred svojím zatknutím, ktoré uskutočnila mníchovská štátna prokuratúra, ukrýval v rakúskom Rosenthale a v bavorskej metropole. V súčasnosti je vo vyšetrovacej cele a čaká na proces, ktorý by sa mal uskutočniť v Mníchove ešte tento rok. Pravdepodobne bude čeliť obvineniam za trestné čin vraždy a vraždy na obyvateľstve a hrozí až doživotný trest odňatia slobody. Zatykač na Nižňanského osobu bol vydaný v roku 2001, na prípade spolupracovali aj slovenské orgány.
Pripisuje sa mu zodpovednosť za masakre, ku ktorým došlo 21. januára 1945 v slovenských dedinách Ostrý Grúň a Kľak. Údajne je zodpovedný za smrť 146 civilistov. Gardisti a nacisti okrem toho vypálili všetkých 132 domov v Kľaku a 112 v Ostrom Grúni, ktoré predtým vydrancovali. Pritom mučili aj ranených partizánov a postrieľali dobytok. Vo februári 1945 Nižňanský nariadil popravu 18 židovských civilistov v obci Kšinná. Okresný súd v Banskej Bystrici ho odsúdil v roku 1962 v neprítomnosti na trest smrti.
Bývalý veliteľ protipartizánskej jednotky po vojne údajne spolupracoval s československou a americkou tajnou službou, bol tiež zamestnancom rádia Slobodná Európa.
