Je pochopiteľné, že o Aurelovi Ugorovi môžu iba zasvätení vedieť, či má predpoklady na funkciu riaditeľa NBÚ. Na rozdiel od iných uchádzačov ho však nič nediskvalifikuje. Nie je človekom jednej strany či jej predsedu, nie je o ňom známe, že by sa už raz vo vysokej funkcii neosvedčil a nie je ani vo veku, ktorý by sám osebe vyvolával pochybnosti. Na rozdiel od pána Ugora, o ktorom sa dá s istotou povedať len to, že sa nediskvalifikoval, eurokomisárom sa má stať politik, ktorý doterajším pôsobením preukázal, že je na novú funkciu kvalifikovaný. Bolo preto prekvapujúce, aký názor o ňom premiér verejne vyslovil už po koaličnej zhode. Vyjadrenie predsedu SDKÚ, že on i jeho strana stále považujú svojho kandidáta za vhodnejšieho ako Ján Figeľ „vzhľadom na profesionálny background, skúsenosti, orientáciu profesionálnu", vyvoláva dojem, ako keby šéfovi výkonnej moci osobne prekážala široká zhoda na osobe budúceho eurokomisára. Bolo to nielen nevhodné, ale aj nepatričné vyjadrenie, lebo žiadny ďalší premiér nových členských štátov únii neoznámil, že do Bruselu neposiela toho najlepšieho.
Od mája sa slovenský zástupca v Európskej komisii bude predovšetkým učiť, ako funguje a pracuje „výkonná moc" únie. Aj keď nedostane na starosť žiaden z eurorezortov, úplne bez roboty nebude. Komisia má totiž pripraviť návrh rozpočtu EÚ na roky 2007 až 2013. Obdobie prípravy nováčikov na plnohodnotné postavenie a výkon sa skončí v novembri, keď vznikne nová 25-členná komisia. Únia očakáva, že v nej budú desiati „stážujúci" komisári z nových členských štátov. Nie je to však také isté. Vo viacerých sa totiž otvorene hovorí, že po zmene vlády dôjde aj k zmene komisára. Na Slovensku je to trochu inak. K výmene nášho komisára môže dôjsť aj v prípade, ak sa tu zmení premiér.
