Pred pár dňami sme boli svedkami zápasu o podobu zákonov o konflikte záujmov a preukazovaní pôvodu majetku. Ak sa v tejto súvislosti na jednej strane tuho zápasilo napríklad o to, či a akým spôsobom možno poslanca zbaviť mandátu, alebo či dôkazovým bremenom pri preukazovaní „rodného listu" majetku možno zavaliť občana, povedľa - akoby mimochodom - existujú štátne programy, ktoré sa boju o čistotu verejného života vysmievajú.
Jedným z nich je aj program podpory rozvoja cestovného ruchu rezortu hospodárstva, ktorému ministruje predseda ANO Rusko. Upozornili sme na fakt, že na základe neho firma Olympia, ktorú vlastnia synovia podpredsedu ANO a šéfa VÚC Romana, získala švormiliónový nenávratný príspevok na rekonštrukciu kaviarne Au Café v Bratislave. Podľa ministra Ruska v tom nie je žiadny problém, lebo výber bol v rámci programovej schémy korektný. To sa síce nedá vylúčiť, ale otázkou je, či sú korektné samotné výberové kritériá, spôsob ich posudzovania a napokon to, či má vôbec štát podnikateľov obdarúvať peniazmi daňových poplatníkov. Tie kritériá sú nasledovné: 1. Prírastok kapacít cestovného ruchu, a to aj z hľadiska, či predstavujú kvalitatívny pokrok oproti predchádzajúcemu stavu. 2. Komplexnosť ponuky služieb cestovného ruchu. 3. Počet novovytvorených pracovných miest. 4. Ekonomická schopnosť žiadateľa realizovať projekt. 5. Prínos z realizácie projektu pre daný región alebo lokalitu.
Takto zoširoka postavené kritériá však neposudzuje niekto, kto má osobný záujem, aby darované peniaze našli toho najefektívnejšieho adresáta v krajine, ale istá komisia, ktorú vymenúva minister. Dostávame sa k odpovedi na poslednú otázku, či je štát dedo mráz. Nie je. Ak už túži pomáhať podnikateľom, mal by to robiť nepriamo, napríklad formou úrokových bonifikácií, a investičné rozhodnutia prenechať na banky. Ak to robí priamo, zvyšuje riziko korupcie.
Keby funkcionári nemali podnikavé deti, mnohé obskúrne štátne programy by zostali nepovšimnuté.
