(KDH), hľadali priestor ako spriechodniť zákon o konflikte záujmov, ktorý minister spravodlivosti Daniel Lipšic stiahol z rokovania Národnej rady (NR) SR. Minárik verí, že poslanecký návrh získa ústavnú väčšinu.
Podľa Minárika návrh stanovuje ako maximálnu sankciu pri konflikte záujmov stratu mandátu poslanca. Oproti pôvodnému Lipšicovmu zákonu zužuje okruh osôb, ktorí musia podávať daňové priznania. Okrem verejného funkcionára sa to podľa Minárika bude týkať aj jeho manželky a neplnoletých detí.
Poslanecký zákon stanovuje trojpätinové kvórum pri rozhodovaní o konflikte záujmov vo výbore aj v parlamentnom pléne, čo bolo pre Lipšica neprijateľné. Rozpory chce Minárik zmierniť novelou rokovacieho poriadku, ktorú predkladá spolu s Jirkom Malchárkom (ANO) a Gyulom Bárdosom (SMK). Podľa nej by výbor pre nezlučiteľnosť funkcií nemohol o konflikte záujmov rokovať neverejne.
Ako dodal Minárik, o svojej iniciatíve rokoval aj so svojim straníckym kolegom, ministrom Lipšicom. Šéf rezortu spravodlivosti do pripomienkového konania opäť predložil svoj návrh zákona o konflikte záujmov, ktorý podľa ktorého je na rozhodovanie vo výbore potrebná nadpolovičná väčšina jeho členov. "Mali sme intenzívnu výmenu názorov, minister Lipšic si myslí, že jeho návrh je lepší, môj však umožní, aby zákon prešiel," dodal Minárik.
Okrem Minárika podpísali poslanecký návrh zákona o konflikte záujmov aj Malchárek, Peter Miššík (SDKÚ), László Köteles (SMK), Dušan Jarjabek (HZDS), Vlastimil Ondrejka a Ján Drgonec, obaja za ANO.
