a bývalého premiéra. "Viem o tom, že niektorí ľudia sa dosť intenzívne náhlili v určitých obdobiach do Iraku. Ani sa nečudujem, že Mečiaroví ľudia sa na tomto možno podieľali a pán Mečiar sa tak trošku podobá na toho Saddáma," povedal Slota pre agentúru SITA. Dodal, že "išlo o ľudí z dvoch ministerstiev, kde sa rozhodovalo o týchto veciach."
Ďalší koaličný partner - predseda Združenia robotníkov Slovenska Ján Ľupták nemá ani poňatie o takýchto obchodoch. Vylučuje, že by sa na tom podieľal niekto zo ZRS. "Keď Slota vie, nech povie. Slota len bububu robí, to je všetko," povedal Ľupták pre agentúru SITA.
Za totálny nezmysel označil takúto možnosť exminister hospodárstva a dnes poslanec za HZDS Milan Cagala. Na Irak boli uvalené sankcie a tak sa s ním neobchodovalo a už vôbec nie s ropou, uviedol pre agentúru SITA.
Exminister zahraničných vecí Pavol Hamžík tvrdí, že počas jeho desaťmesačného pôsobenia vo funkcii počas vlády V. Mečiara sa hovorilo o Iraku iba v rámci sankcií OSN. Hamžík nevie, že by sa v tom období do Iraku chodilo intenzívne. "Myslím si dokonca, že tam počas tých 10 mesiacov ani z ministerstva ani z vlády nikto nebol, " konštatoval. Exminister dodal, že nevie ani o žiadnych obchodoch a tým sa ani rezort zahraničia nezaoberá. Slotove výroky nepokladá za relevantné, lebo sa o činnosť rezortu nezaujímal a ani nemohol mať informácie. Prípadom dovozu ropy sa zaoberá aj polícia. Podľa informácii, ktoré agentúra SITA získala z policajných zdrojov, slovenskí policajti údajne preverujú informácie o jedinom reálnom transporte ropy na Slovensko, ktorý mala uskutočniť istá firma zaoberajúca sa okrem iného kúpou a predajom ropy a produktov z nej. Táto firma je od januára 2001 v likvidácii z dôvodu zrušenia firmy rozhodnutím spoločníkov. Firma mala v roku 1998 doviezť na Slovensko jeden milión barelov ropy. Doklady o obchode sa však v Iraku údajne stratili.
Režim zosadeného irackého lídra Saddáma Husajna dával svojim prívržencom v zahraničí "kupóny" na ropu za ich podporu a pomoc pri obchádzaní sankcií zavedených OSN, uviedli pre agentúru AFP bývalí irackí predstavitelia. "Bývalý iracký režim dával Arabom a ďalším politickým osobnostiam kupóny v hodnote miliónov barelov surovej ropy, ktoré mohli predať na trhu a takmer vždy z nich mohli naplno profitovať," uviedol jeden z predstaviteľov. Podľa bývalého oficiálneho predstaviteľa tieto obchody boli "legálne" a koordinovala ich iracká štátna ropná spoločnosť SOMO, ktorá ich uskutočňovala ešte mesiace pred vojnou.
"Kupón na barel ropy od spoločnosti SOMO sa predával za 25 až 30 centov v rokoch 1999-2000, v roku 2002 poklesla jeho hodnota o 10 centov, lebo trh bol presýtený," uviedol predstaviteľ bývalého irackého režimu pod rúškom anonymity v telefonickom rozhovore. Mnohí dôležití predstavitelia dostávali takéto dary celé roky a "získali tak veľa peňazí", dodal.
Podľa bývalého irackého predstaviteľa príjemcovia takýchto obchodov "predávali svoje kupóny špecializovaným firmám predovšetkým v Spojených arabských emirátoch, ktoré ich predali na trhu". "Bol to rýchly a jednoduchý systém, ktorý umožnil týmto osobám rýchly zisk bez toho, aby sa museli zaoberať prevozom ropy z juhoirackého prístavného mesta Basra," uviedol.
Aj firmy, ktoré odkúpili kupóny mali dobré zisky pre dopyt po irackej rope, napriek poplatku, ktorý sa platil sprostredkovateľom.
Iný bývalý iracký predstaviteľ, ktorého AFP kontaktovala, uviedol, že medzi predstaviteľmi bývalého irackého režimu a "jordánskymi, libanonskými a sýrskymi obchodníkmi" existoval barterový systém. Vyvážali sankciami zakázané iracké výrobky výmenou za barely ropy.
Potom, čo v roku 1996 OSN zmiernilo sankcie voči Iraku a zaviedlo program ropa za potraviny, ktorý umožňoval Iraku predať ropu a zo ziskov nakúpiť potraviny, sa aj tento systém začal obchádzať. Niekedy obchodníci na povolenie nakúpiť legálne výrobky získali od Iraku také, ktoré sankcie zakazovali.
V zozname 200 prívržencov, ktorí takéto výhody od bývalého irackého režimu získali, boli najmenej dvaja premiéri, dvaja ministri zahraničia a ďalší vysokopostavení politici, politické strany, novinári, rodinní príslušníci ministrov a hlavy štátov zo štyroch kontinentov. Francúzsky denník France Soir v stredu zverejnil zoznam subjektov, ktoré Husajn v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch obdaroval za lojálnosť. Na zozname bola aj Komunistická strana Slovenska, ktorá mala dostať za lojalitu od Husajna štyri milióny barelov ropy. Predstavitelia KSS to však popreli.
