došlo k týmto transakciám, mohlo skôr ísť o lobing a následné prerozdeľovanie provízií, uvádza sa v stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytol riaditeľ Národnej ústredne Interpolu na Slovensku Tibor Baráth. Dodal, že jednému z prítomných zastupiteľských úradov sa podarilo dnes kontaktovať iracké ministerstvo ropného priemyslu. Touto problematikou sa už zaoberá, avšak zatiaľ oficiálne stanovisko ku kauze neposkytlo.
Podľa informácií slovenského veľvyslanectva v roku 1998 v 3. fáze programu "ropa za potraviny" podpísala kontrakt s irackou štátnou organizáciou SOMO aj jedna slovenská firma na nákup jedného milióna barelov irackej ropy. Veľvyslanectvo SR nedisponuje žiadnymi informáciami, že by slovenská firma počas sankčného režimu podpísala nejaký iný kontrakt na dovoz irackej ropy. Bývalý iracký režim totiž od decembra 1998, keď bol podniknutý americko-britský vojenský útok na Irak, prideľoval kontrakty či už na vývoz irackej ropy alebo dovoz potravín, liekov, prípadne ďalších nevyhnutných životných potrieb do Iraku firmám z krajín, ktoré boli na tzv. “prioritnom zozname”. Tento zoznam sa upravoval pre každú fázu spomínaného programu “ropa za potraviny a lieky”. V zozname figurovali len také štáty, ktoré z pohľadu irackého režimu ho nejakým spôsobom podporovali. Slovenská republika vzhľadom na postoj k americko-britskému útoku proti Iraku v decembri 1998 sa na tento zoznam nedostala.
Okolo kauzy je podľa Barátha zatiaľ mnoho nejasností. K problematike irackej ropy boli uverejnené zatiaľ dva články v denníku Al-Mada. V nedeľu 25. januára sa denník odvolával na informácie od irackého námestníka ministra ropného priemyslu. Uvedená informácia bola zverejnená v niektorých slovenských médiách a v stredu 28. januára sa hovorilo o zozname krajín, z ktorých neropné organizácie, tzv. “Non End Users” od 3. fázy realizácie programu “ropa za potraviny a lieky” až do vojenskej operácie získali kontrakty na dovoz irackej ropy bez toho, že by bolo zdôrazňované, že to bolo bezplatne.
V informácii denníka Al-Mada z 28. januára sú uverejnené zoznamy krajín, ako aj mená firiem, prípadne politických strán, skupín alebo osôb, ktoré údajne získali ropu z Iraku za podporu režimu Saddáma Husajna. V uverejnenom zozname denníka sú uvedené len tie firmy, či organizácie, ktoré údajne získali kontrakty počnúc 3. fázou (prvý polrok 1998) realizácie programu “ropa za potraviny” a nie sú vlastníkom rafinérií – tzv. “Non End Users”. Predtým ropu nakupovali firmy, ktoré vlastnili rafinérie – tzv. “End Users”. Preto sa údajne na zozname objavili mená, ktoré nemajú nič spoločné s ropou ako je napríklad Ruská pravoslávna cirkev a Ruská komunistická strana. Na zozname, uverejnenom denníkom Al-Mada, je uvedená aj Komunistická strana Slovenska s 1 miliónom barelov ropy. Pokiaľ by články boli pravdivé, potom by boli zo slovenskej strany uzavreté dva kontrakty a to už spomínanou firmou v roku 1998 ako “End User” a ďalší s KSS ako “Non End User” bez uvedenia bližších údajov, dodal Baráth.
