Oproti roku 2002 to predstavuje nárast o 615 osôb. Najpočetnejšou skupinou žiadateľov boli pritom občania Ruskej federácie (2653), Indie (1653) a Číny (1080). Vyplýva to z údajov Migračného úradu Ministerstva vnútra SR.
Početní utečenci prichádzali aj z Arménska (758), Afganistanu (627), Moldavska (587), Gruzínska (582) či Bangladéša (558). V štatistikách figurujú aj šiesti žiadatelia o azyl zo susednej Českej republiky, pričom dôvodom ich žiadostí bolo údajné prenasledovanie. "Samozrejme, že nemajú šancu získať u nás azyl, ale snažili sa," uviedol pre TASR Bernard Priecel, riaditeľ Migračného úradu.
K raritám patrila aj žiadosť o azyl slovenskej občianky s dvoma deťmi. So znalosťou ruštiny sa vydávala za obyvateľku Čečenska. Skutočné dôvody jej žiadosti Priecel nechcel komentovať. "Bola to snaha o podvod, ktorý sme odhalili," konštatoval.
Medzi žiadateľmi bol aj jeden Poliak, päť Kubáncov, 12 Bulharov, 33 občanov Izraela, 51 z bývalej Juhoslávie či 71 Ukrajincov.
Azyl bol v roku 2003 priznaný len 11 osobám, konanie bolo zastavené v 9788 prípadoch. Prevažná väčšina azylantov Slovensko dosiaľ rýchlo opúšťa a mieri ďalej na západ do EÚ, kde opätovne žiada o politický azyl a podlieha azylovej procedúre. Od mája bude však SR ako členská krajina únie musieť takéto osoby prijať späť a vykonať proces posúdenia žiadostí v plnej miere. Podľa rezortu vnútra si to vyžiada zvýšené nároky na rozhodovací proces, tlmočnícke služby, ubytovacie kapacity, náklady na zabezpečenie dobrovoľných návratov, ako aj starostlivosť o zraniteľné skupiny, predovšetkým maloletých bez sprievodu.
