ákonom na 13 dní a pritom žiaden orgán nemá právo sledovať porušovanie tohto obmedzenia. Kampaň je pritom tak široko a vágne zadefinovaná, že ak by aj existoval nejaký dozorný orgán, mal by problém interpretovať toto ustanovenie. V zákone nie sú tiež sankcie za porušenia ustanovení o kampani, dodala.
Wienk nerozumie prečo by sa zákonom malo obmedzovať obdobie, kedy chce kandidát predstaviť svoj program. Myslí si, že takéto obmedzenie je aj neprípustným znevýhodňovaním občianskych kandidátov. Tí za 13 dní kampane nemôžu osloviť voličov v takom rozsahu ako by bolo žiaduce a vôbec dostatočne predstaviť svoj program. Naopak kandidáti, ktorí zastávajú nejakú verejnú alebo štátnu funkciu a majú z titulu funkcie zaručený prístup k médiám, sú zvýhodnení, doplnila.
Ďalšou nezmyselnosťou vyplývajúcou zo zákona je fakt, že navrhovaný človek na post prezidenta sa stane oficiálne kandidátom až po prijatí jeho kandidátky predsedom parlamentu. To sa stane približne dva mesiace pred prezidentskými voľbami a dovtedy môžu potenciálni prezidentskí kandidáti robiť akúkoľvek kampaň.
V súvislosti s kampaňou upozornila Wienk aj na 4 miliónový finančný limit a na to, že obmedzenie výdavkov na kampaň je nekontrolovateľné. Za nevhodné pritom pokladá, že kandidáti môžu hradiť kampaň z darov od politických strán. Toto ustanovenie opäť znevýhodňuje kandidátov, ktorí nemajú stranícke krytie a je to o to viac nevhodné, že prezident má byť nestranícky. Na druhej strane pozitívne hodnotila fakt, že zákon umožňuje kampaň aj v súkromných elektronických médiách. " Za presne stanovených podmienok by mali mať kandidáti možnosť oslovovať voličov aj v súkromných médiách," dodala.
