Keďže zoznam kandidátov na prezidenta neposkytuje najmenšiu zámienku na pokus ohúriť čitateľa prekvapujúcou pointou a keďže na cvičenia z politickej kombinatoriky („čo ak do druhého kola prejdú X a Z, a nie X a Y...") bude ešte času dosť, nezostáva, než udalosť reflektovať z trochu iného uhla. Napríklad, či sa zmenila kvalita výberu hlavy štátu odvtedy, čo bola predošlou vládnou koalíciou slávnostne nahradená parlamentná voľba voľbou priamou?
Technicky je to jasné: dvojkolová priama voľba zaručuje výsledok. Dnes nehrozí kolotoč hlasovaní v Národnej rade, kde nikto z kandidátov nemal šancu získať požadovaných deväťdesiat hlasov. A nehrozí ani to, že by sa podobná bieda skončila presunom prezidentských právomocí na premiéra a predsedu parlamentu, čo už raz malo nedozerné následky („vďaka" Mečiarovým amnestiám u nás dnes možno platí právo, ale stále ešte nie spravodlivosť). A ak to nešlo vtedy, dnes by to už bola číra utópia. Hľadiac na súčasné pomery v NR SR, šancu by asi nemal ani archanjel Gabriel - iba čo by ho zo sály ešte pred prejavom vykázal dajaký príčinlivý požiarnik... Takže ak bolo jediným problémom to, aby Slovensko vôbec malo nejakého prezidenta, tak je všetko v poriadku. Horšie to bude, ak si spomenieme, či okrem túžby, aby prezidentský palác nezostal neobsadený, nebolo zámerom priamej voľby náhodou ešte čosi iné. Boj za priamu voľbu predsa nedokázal natoľko zjednotiť niekdajšiu protimečiarovskú opozíciu s väčšinou občanov iba preto, aby bola technicky vyriešená jedna z dier ústavy. Nebola tu náhodou reč aj o voľbe skutočných osobností namiesto straníckych čachrov?
Minule sa to vďaka hrôze z Mečiara skončilo „menším zlom". Dnes počúvame reči o zahraničnej prestíži či morálnej integrite budúceho prezidenta. Znejú fajn. Len keby sme všetci aj tak nevedeli, že to bude o Mečiarovom ťahu na moc, Ficovej propagande za Schustera a propagande SDKÚ za Kukana. O plagátoch, mítingoch a prachoch. A dokonca bez hrôzy. Akoby už bolo všetko jedno.

Beata
Balogová
