Dobroslav Trnka dnes strávi prvý deň v kresle generálneho prokurátora. Na rozdiel od jeho predchodcov ho tam nedosadila jedna strana ani vládna koalícia. Navrhol ho Ivan Šimko a zvolil mix koaličných a opozičných poslancov. Do funkcie sa tak dostal bývalý vojenský prokurátor, ktorý hovorí, že z doterajších ministrov obrany najpozitívnejšie vníma „pôsobenie Jána Siteka" z SNS, že on sám je odvždy voličom SMK a že nepovažuje za vhodné „izolovať relevantné politické sily", čím má na mysli nielen HZDS, ale aj komunistov. Aj jeho výroky svedčia o tom, že dnes je generálnym prokurátorom človek, ktorý sa do funkcie dostal nie pre svoje politické zaradenie, ale preto, lebo žiadne nemal. Bolo by dobré, keby nezávislosť, s akou do funkcie prišiel, predznamenala aj nezávislosť, s akou ju bude vykonávať.
Nový generálny prokurátor už dal najavo, že ani on nesúhlasí so zmenami, ktoré chce presadiť šéf rezortu spravodlivosti. Myslí si , že „minister chce podriadiť prokuratúru ministerstvu" a odmieta aj Lipšicov zámer „zjednotiť trestnú politiku štátu" novelou zákona o prokuratúre. Je zrejmé, že bude brániť doterajšiu nezávislosť prokuratúry od výkonnej moci. Dosiahnutá či udržaná nezávislosť však má zmysel len vtedy, ak bude aj uplatňovaná. Pred svojím nástupom pripustil, že niektoré rozhodnutia prokuratúry z posledného obdobia považuje za nešťastné a že pre spokojnos duše i pre to, ako sú niektoré veci medializované, si ich naštuduje a preverí. Nebolo by od veci, keby sa zaoberal aj prípadmi, v ktorých prokurátor vyšetrovanie zastavil, hoci vyšetrovateľ ešte svoju prácu neskončil. Nie je ich až tak veľa.
Trnka po svojom zvolení poskytol veľa rozhovorov. V jednom z nich povedal: „Len čo pocítim akýkoľvek politický tlak, odstúpim z funkcie." Keby sa tak zachoval, vybral by si druhú najhoršiu možnosť. Prvou je tlaku podľahnúť. Od dnešného dňa si však môže zvoliť aj tretiu, najlepšiu možnosť. Akýkoľvek politický tlak vydržať až do odvolania, ktoré by potvrdilo, že bol nezávislý.
