Každá reformná vláda sa stáva obeťou volebného cyklu. Tá súčasná má ambíciu uskutočniť veľmi náročné reformy, ktorých príprava, implementácia a prvé viditeľné výsledky znamenajú pochopiteľne beh na dlhé trate. Minimálne jedno relatívne pokojné volebné obdobie.
Reformy sú nutné pre dlhodobú neudržateľnosť systémov (dôchodkový, zdravotníctvo atď.) a pre udržateľný hospodársky rast. V porovnaní s tými z prvej Dzurindovej vlády sú o to zložitejšie, že sa dotýkajú bezprostredne občanov. Ako ich však obyvateľom efektívne vysvetliť?
Tradícia vysvetľovania riadenia vecí verejných obyvateľom nechýba len v transformujúcich sa krajinách. Ukazuje to napríklad malá podpora rozširovaniu únie v jej členských krajinách, ukázalo sa to aj pri referendách o vstupe do EÚ, potvrdzujú to protesty proti reformám, napríklad dôchodkového systému.
Výhodou Slovenska je, že má silnú základňu v mimovládnom sektore, ktorý vie zmobilizovať obyvateľstvo. Nie kampaňami, ale vysvetľovaním, objasňovaním. Politici sa to musia učiť tiež. Nesú zodpovednosť a mali by dokázať prezentovať aj perspektívu. Vždy je to ťažšie, ak je vláda koaličná. Aj tak sa to však dá - koordináciou komunikácie jednotlivých ministrov, zvlášť keď ide o koalíciu programovo konzistentnú, schopnú dohodnúť sa na principiálnych krokoch a fázovať jednotlivé kroky a spôsob ich prezentácie.
Vysvetľovanie reforiem nie je len úlohou vlády, hoci jej patrí prioritné miesto. Je dôležité angažovať aj poslancov (priblíženie reforiem obyvateľstvu by malo nepochybne väčšie šance, keby mali poslanci svoje jasné konštituencie), médiá či napríklad akademickú obec, privátny sektor. Nebolo by na škodu, keby pár vrcholových predstaviteľov a ich hovorcov absolvovalo základné mediálne školenia. Reformy totiž občania vnímajú prostredníctvom ich tvárí.
Nezastupiteľnú úlohu zohráva profesionalita médií. Práve čo sa týka reforiem, často idú po povrchu, bez snahy pochopiť a vysvetliť podstatu, poukázať na nevyhnutnosť určitého konsenzu. Je len málo redakcií, ktoré majú alebo si vychovávajú žurnalistov zameraných na určité tematické okruhy. Nehovoriac o tom, že mnohé médiá v spravodajstve o reformy ani nezavadia.
Slováci sú národ nesmierne sebakritický. Žijeme v krajinke nešťastných, nespokojných ľudí. Mnoho vecí je nedokonalých, ale akosi ťažko vidíme pozitívne veci, ktoré sa podarili, a stojí ich zato prezentovať - v rovnováhe s tým, čo sa nepodarilo a čo sa ešte musí urobiť. A o tom by mala byť komunikácia s obyvateľstvom.
Pre Slovensko bude dôležité v najbližšom období plne využiť pomernú výhodu svojho členstva v únii. Krajina ukončila prístupový proces a dnešné reformy ju posúvajú ešte ďalej, ako sú politiky samotnej únie (daňová reforma, reforma dôchodkového systému, reforma pracovného trhu, verejných financií). Tieto reformy neboli súčasťou „prístupovej domácej úlohy". Bolo by veľmi žiaduce, keby sa vláda posunula z pozície operátora a regulátora do pozície vyzývateľa a integrátora spoločnosti a napomohla dosiahnutie konsenzu, podporu uskutočňovania reforiem a koncipovanie stratégie krajiny. Potom by zostal minimálny priestor na populistické ekonomické vyhlásenia, ktoré neponúkajú alternatívu.
Doma nie je nikto prorokom. Uznanie a pohľad zahraničia sú však dnes výsledkom správnych krokov doma. Bola by len večná škoda, keby vláda nemala šancu dokončiť, na čo sa zaviazala vo svojom programe, a zostala nepochopená. Bolo by naivné myslieť si, že získa plnú podporu obyvateľstva, ale hrozí aj to, že „nemej vláde ani vlastný národ neporozumie".
Autor: INGRID BROCKOVÁ(Autorka pracuje pre Svetovú banku, článok vyjadruje jej osobný názor)
Beata
Balogová
