Ani len bižutérne sa medzi tohtoročnými kandidátmi na eurokomisára a prezidenta republiky u nás neobjavuje zastúpenie žien. Eurokomisárky pričinlivo navrhli, na veľkú spokojnosť Bruselu, iné krajiny, na Slovensku sa ženské kandidátky neobjavili ani náhodou.
Je to výrazný ústup od situácie spred piatich rokov, keď Magda Vášáryová predstavovala aspoň náznak možností, že kandidatúra na prezidentskú funkciu nemusí byť výlučne mužskou doménou. V prieskumoch a debatách o kandidátoch na prezidenta sa teraz transparentnejšie zo známejších mihli mená Brigity Schmögnerovej a Dagmar Bollovej, Zuzanu Martinákovú vyzvali kandidovať krajania z Austrálie. Ďalšie záujemkyne napokon z rôznych dôvodov ustúpili.
Od uzatvorenia oboch významných kandidatúr prešlo už niekoľko dní. Ukazuje sa, že prípad ďalšieho porušenia rovnosti príležitostí u nás predbežne nikoho nesužuje. Napokon, ide o tradičné pokrytectvo, veď dnes stačí pohľad na zloženie vládneho kabinetu a už aj vedenia parlamentu, a je jasné, nakoľko seriózna je Slovenská republika v uskutočňovaní politiky rovnosti príležitostí žien a mužov.
Opäť sa presviedčame, že táto problematika je u nás takmer výlučne otázkou sporadických a dosť málo koncepčných kampaní vládnych alebo mimovládnych inštitúcií a organizácií. Aj tie najzmysluplnejšie výstupy z projektov mimovládnych organizácií, veľmi často so serióznym medzinárodným zastúpením zapadnú - česť výnimkám - do zabudnutia a všetko je roky pri starom.
Aj tie najambicióznejšie ženy strácajú pri chronickom ignorovaní politiky rovnosti príležitostí guráž, tobôž, ak im momentálne prichodí diskutovať o takom vo svete úplne nepochopiteľnom probléme, akým je situácia vo väčšine našich pôrodníc...
Ukazuje sa, že László Nagy, predseda parlamentného výboru pre ľudské práva, národnostné menšiny a postavenie žien, mal vlani v jeseni pri vyhodnocovaní jedného projektu zrejme predsa len pravdu, ak zauvažoval, či by Slovensko nebolo zrelé na inštitucionalizovanie ombudsmanky pre problematiku rovnosti príležitostí. Pre našu krajinu je zahanbujúce, ak aj ambiciózne a v politike zaangažované ženy chlácholia ostatné, aby vydržali do mája. Príde lásky čas - možno aj lásky k problematike rovnosti príležitostí. Ibaže najzahanbujúcejšie je, že neveľmi naším, slovenským, babským pričinením.
Aj tu je hrozbou bič Európskej únie a fakt, že inštitucionalizovaná autoritatívna európska ženská loby bude boxovať aj za zmenu našej, žiaľ, chronicky neúspešnej, politiky rovnosti príležitostí.
Autor: EVA BOMBOVÁ(Autorka je publicistkou)
