v, informoval riaditeľ HZS Jozef Janiga. Vo Vysokých Tatrách zaznamenala deväť prípadov, čo je výrazný pokles oproti predchádzajúcim rokom. Prispelo k tomu najmä počasie, keďže v jarnom období chýbali tradičné poľadovice vo vysokohorskom teréne. Naopak, nárast tragédií zaznamenali záchranári v Západných Tatrách, kde evidujú deväť smrteľných zranení. Spôsobili to najmä lavíny na začiatku roka 2003.
Problémom posledných rokov sú podľa J. Janigu úrazy snoubordistov vo voľnom teréne. „Nevidím problém v tom, že jazdia mimo upravené trate, ale ich technická zručnosť vzhľadom na terén, kde sa pohybujú, je nedostatočná,“ uviedol J. Janiga. Problémom začínajú byť aj rozmáhajúce sa jazdy na snežných skútroch a terénnych štvorkolkách priamo na zjazdových tratiach.
Približne polovicu zranených tvorili Slováci, za ktorými nasledujú Česi, Poliaci a Maďari. V rukách záchranárov však skončili aj občania Veľkej Británie, Taliani či Francúzi. Záchranári najčastejšie zasahovali pri poraneniach kĺbov a zlomeninách.
Horská záchranná služba so sídlom v Poprade pôsobí v oblastiach Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Západné Tatry, Malá Fatra, Veľká Fatra a Slovenský Raj. V súčasnosti má HZS 99 zamestnancov, z toho 82 aktívnych záchranárov.
