li s hlavou štátu a hovorili s ním o svojich problémoch. Násilne odvlečení ľudia totiž neboli zaradení medzi oprávnených dostať odškodnenie. Mnohí z nich pritom strávili v pracovných táboroch osem až desať rokov. Ako pre novinárov konštatoval hovorca hlavy štátu Ján Füle, prezident sa rozhodol SANO pomôcť. Prihovoriť sa chce nielen u ministra spravodlivosti, ale rovnako ako minulý rok, aj tento raz prispeje organizácii finančne. Podľa Füleho sa R. Schuster ešte nerozhodol akú sumu SANO poskytne, v minulom roku to bolo 20 tisíc korún.
Násilne odvlečení prišli vďaka novej legislatíve o mnohé doterajšie výhody. Medzi najzávažnejšie zmeny patria úpravy v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Zároveň stratili aj výhodu bezplatného cestovania, čo členom SANO znemožňuje ich pravidelné stretávanie. Z približne 22 tisíc odvlečených občanov združuje SANO asi
3 000. Ako dodal predstaviteľ organizácie Augustín Major, členovia SANO hovorili aj s kompetentnými ministrami. Viac ústretovosti a pochopenia napríklad očakávali do ministra sociálnych vecí.
Ako veľkú nespravodlivosť pociťujú násilne odvlečení, že doteraz sa nedočkali odškodnenia. Manžel pani Márie Knižkovej, ktorá SANO založila v roku 1991, bol napríklad násilne odvlečený do Sovietskeho zväzu a vrátil sa po päť a pol rokoch. Keď prišiel domov, vážil len 17 kilogramov a mal vážne nalomené zdravie. Krátko po návrate zomrel. Augustín Major mal väčšie šťastie. Ako 17-ročný sa spolu s o štyri roky starším bratom dobrovoľne prihlásil na pomocné stavebné práce. Pomáhali pri budovaní ciest a mostov, až sa zrazu ocitli za sovietskou hranicou. Po vyše roku sa pánu Majorovi podarilo z tábora utiecť. Jeho brat v ZSSR ostal a zomrel tam na týfus.
