Bratislava 7. februára (TASR) - Ján Slota, považovaný časťou národniarov za ich lídra, sa domnieva, že otázka znovuzavedenia trestu smrti by sa mohla otvoriť na pôde Európskeho parlamentu (EP).
Slota si je vedomý záväzkov, ktoré neumožňujú SR znovu zaviesť najvyšší trest. Nemyslí si tiež, že Slovensko by malo odstúpiť v tejto otázke od medzinárodných dohovorov. Argumentuje však, že aj v západnej Európe sa vznáša požiadavka zo strany obyvateľstva na diskusiu o tejto téme. "Nevidím dôvod, prečo by sa naša verejnosť mala uzatvárať pred touto požiadavkou, ktorá vychádza zospodu," konštatoval. SNS sa bude podľa neho kontaktovať s inými stranami pod hlavičkou národného v rámci EP a "v krátkej dobe" otvorí tento problém. Diskusia o treste smrti môže podľa neho vzniknúť aj na základe požiadavky národných parlamentov smerom k európskemu.
SNS od obnovenia svojej činnosti v roku 1990 stále presadzovala názor, že v slovenskom právnom poriadku je potrebné zaviesť trest smrti, konštatoval Slota. Takýto zastrašovací prostriedok je podľa neho potrebný na to, aby sa nevykonávali niekoľkonásobné brutálne vraždy. Trest smrti nemá nič spoločné s humanitou, vyhlásil. Humanita by mala byť podľa neho smerom k postihnutým rodinám.
S programom opätovného zavedenia trestu smrti pre zvlášť závažné trestné činy išla do parlamentných volieb v roku 2002 PSNS, ktorú vtedy zastupoval ako predseda Slota.
Minister spravodlivosti Daniel Lipšic vysvetlil, že trest smrti zakazuje Ústava SR a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je SR viazaná ako členský štát Rady Európy.
Lipšic zastáva názor, že trest smrti môže byť v niektorých prípadoch morálne zdôvodniteľný, avšak neprináša v trestnej politike žiadne konkrétne riešenie - nemá odstrašujúci účinok. Dodal tiež, že problémom trestnej justície každého štátu je, že nie je neomylná. "Vykonanie trestu smrti nápravu omylu neumožňuje," povedal.
Najväčším nedostatkom trestu smrti je možnosť justičného omylu, domnieva sa predseda strany Smer Robert Fico, ktorý sa tejto téme venuje odborne. Na druhej strane sú podľa neho významné štúdie, o ktoré sa opierajú aj o USA, kde sa ukazuje, že trest smrti má významný odstrašujúci účinok. Zdôraznil však, že na to neexistuje žiadny presvedčivý dôkaz. "Keby takýto presvedčivý dôkaz existoval, tak buď by všetky krajiny trest smrti mali, alebo žiadna krajina by ho nemala," povedal.
Výskyt brutálnych deliktov podľa Fica zvyšuje podiel verejnej mienky, ktorá je za trest smrti. Nevidí však žiadnu šancu na to, aby sa v rámci EÚ niekedy otvorila otázka návratu k absolútnemu trestu. "Európa ide cestou neukladania a nepoužívania trestu smrti, ide skôr cestou ukladania dlhodobých doživotných trestov odňatia slobody," povedal.
Rada Európy, ktorej je Slovensko členským štátom, zásadne odmieta trest smrti ako najvyššiu sankciu za trestné činy, vysvetlil Fico. Štandard ľudských práv garantovaný v rámci RE, sa pritom automaticky používa aj v EÚ. "Cesta k trestu smrti je naozaj nemožná najmä kvôli hodnotám, ktorí v Európe dnes prevládajú," zhrnul.
Absolútny trest smrti bol na Slovensku zrušený v apríli 1990 bývalým Federálnym zhromaždením ČSFR v súvislosti s ratifikáciou protokolu Rady Európy z roku 1983, ktorý odstraňuje trest smrti.
