orma upravuje nielen školné, ale aj systém štipendií, študentských pôžičiek a mení pôsobenie študentského pôžičkového fondu.
Ak vláda zákon schváli, od budúceho akademického roka by mali študenti platiť od 5 do 30 percent priemerných nákladov na štúdium. Znamená to, že by si platili školné od 3650 do 21 900 korún. Výšku školného by pritom mali určiť zástupcovia príslušnej školy. Štvrtinu z vybratých prostriedkov musí pritom vysoká škola použiť na prospechové alebo sociálne štipendiá.
Zásadným spôsobom zákon mení aj poberanie študentských pôžičiek. Podľa predloženej normy bude môcť o pôžičku požiadať každý študent, ktorý študuje na vysokej škole na Slovensku, alebo na zahraničnej škole. Suma pôžičky však bude viazaná na výšku školného. Predkladateľ v materiáli tvrdí, že spolupodieľaním sa študentov na nákladoch na štúdium sa zvýši ich pocit zodpovednosti za študijné výsledky. Zvýšiť by sa tak mali aj ich nároky na samých seba i na kvalitu poskytovaného vzdelávania. Ministerstvo financií argumentuje tiež tým, že školné bude prínosom aj pre vysoké školstvo.
Zákon zároveň mení aj pôsobenie študentského pôžičkového fondu. Jeho práva a povinnosti by prevzala právnická osoba, ktorú by založil štát. Správa fondu by sa pritom uskutočňovala na základe zmluvy uzavretej medzi ministerstvom školstva a touto právnickou osobou. Kontrolu nad správou fondu by zabezpečovala dozorná rada, ktorej členov by vymenoval minister školstva. Jedného z jej členov však navrhuje Študentská rada vysokých škôl.
Z predloženého zákona tiež vyplýva, že sa zvýši sociálne štipendium, a to zo súčasných 2000 korún na 5000 korún. Nový systém sociálnych štipendií by mal zvýšiť výšku podpory študentov zo sociálne slabšieho zázemia a zároveň zvýšiť celkový počet poberajúcich toto štipendium. Zo súčasných 7 percent poberateľov by sa ich počet mal zvýšiť na 30 percent.
Legislatívna rada vlády návrh zákona koncom januára prerokovala s niekoľkými pripomienkami, ktoré boli zapracované. V medzirezortnom pripomienkovom konaní sa k nemu vyjadrilo zo 42 subjektov 36. Tie mali celkovo 88 pripomienok, z ktorých predkladateľ akceptoval 61.
