šéf rezortu spravodlivosti Daniel Lipšic, ktorý zákon predkladal spolu s vicepremiérom pre ľudské práva Pálom Csákym. Kresťanským demokratom sa nepáčilo riešenie zákazu diskriminácie na základe sexuálnej orientácie. Kým kabinetom schválená norma ju vyslovene zakazuje, Lipšic chcel, aby zamestnávateľ či nadriadený nemohol sexuálnu orientáciu zisťovať.
"Rešpektujem vládne rozhodnutie, okrem tohto ustanovenia je návrh zákona kvalitný," konštatoval Lipšic, podľa ktorého bola jeho alternatíva lepšia. Nevylúčil, že poslanci za KDH dajú v parlamente návrh na zmenu. "Toto už nie je môj zákon, ale pána Csákyho," dodal.
Csáky si myslí, že schválením antidiskriminačného zákona urobí SR "veľký krok na ceste do Európy." Podľa neho zákon pre nikoho nezakotvuje práva navyše, napríklad homosexuálom nedáva právo na registrované partnerstvo či manželstvo. Csáky očakáva, že sa ním celkovo zlepší spoločenská klíma a Slovensko plne aproximuje dve smernice EÚ - rasovú a zamestnaneckú.
Ak bude mať niekto pocit, že je diskriminovaný na základe rasy, etnika, pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, môže sa obrátiť na súd. Najprv však jeho dôvody posúdi Slovenské stredisko pre ľudské práva. Sudca potom môže rozhodnúť o náprave, prípadne sankcii pre toho, kto sa diskriminácie dopustil. V zákone je výnimka, ktorá v odôvodnených prípadoch pripúšťa rozdielne zaobchádzanie. Napríklad cirkev, ktorej činnosť súvisí s náboženstvom a vyznaním, môže od svojho zamestnanca vyžadovať, aby konal v súlade s touto vierou.
