SME
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Srbský prezident: Slovenské skúsenosti majú veľký význam

BRATISLAVA 15. februára (SITA) – Prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster v utorok, 17. februára, odcestuje na návštevu Srbska a Čiernej Hory. Pri tejto príležitosti prezident Srbska a Čiernej Hory Svetozar Marovič poskytol pre agentúru SITA exkluz

ívny rozhovor, ktorý uvádzame v plnom znení.



SITA: Slovensko by mohlo pomôcť Srbsku a Čiernej Hore v ich snahách stať sa členmi NATO a Európskej únie. V ktorých oblastiach?


MAROVIČ: Veľmi si vážime doterajšiu podporu Slovenska pri našich snahách naplno sa integrovať do NATO a EÚ, predovšetkým v procese prijatia do Rady Európy, ako aj bezvýhradná podpora v prístupe do Partnerstva za mier. Slovensko sa nachádza pred dverami NATO a EÚ a vzhľadom na veľmi dobré vzájomné vzťahy, jeho skúsenosti z európskych integrácií majú veľký význam pre Srbsko a Čiernu Horu. Som presvedčený, že Slovensko, ako budúci člen EÚ, bude naším dobrým spojencom v našom procese europeizácie.

Skryť Vypnúť reklamu

SITA: Čoskoro na návštevu Srbska a Čiernej Hory pricestuje prezident SR Rudolf Schuster. Slovensko sa stane plnoprávnym členom NATO a EÚ, Srbsko a Čierna Hora sa tiež usiluje, aby sa blízkej budúcnosti stali členmi týchto organizácií. Ako ďaleko ste v týchto procesoch?


MAROVIČ: Srbsko a Čierna Hora je dnes omnoho bližšie európskym a euroatlantickým integráciám než pred rokom, keď bolo konštituované toto štátne spoločenstvo. Nachádzame sa pred dverami Partnerstva za mier a oprávnene očakávame, že sa staneme plnoprávnym členom tejto asociácie už na nadchádzajúcom summite NATO v Istanbule.

Najväčší počet občanov Srbska a Čiernej Hory vidí svoju budúcnosť v spoločenstve najvyvinutejšej a najdemokratickejšej časti Európy akou je Európska únia. V súčasnosti očakávame pozitívne hodnotenie situácie v krajine od Európskej únie, čo by otvorilo rokovania o stabilizácii a pridružení. Tým by naša krajina vstúpila do ďalšej fázy integrácie.

Skryť Vypnúť reklamu

Spoločenstvo Srbsko a Čierna Hora už veľa urobilo s cieľom dosiahnuť vysoký európsky štandard vo viacerých oblastiach. Hospodárske systémy Srbska a Čiernej Hory, ktoré boli donedávna úplne oddelené, dnes sú už harmonizované. Vzťahy so susedmi budujeme v duchu obnovenej dôvery s vedomím, že cesta do Európy bude ľahšia, ak sa budeme vzájomne podporovať. Armáda je v značnej miere reformovaná, a dnes je úplne pod demokratickou kontrolou a na ceste úplnej profesionalizácie.


SITA: Politická nestabilita v Srbsku značne sťažuje tento proces. Európska únia odkladá rokovania o vašom prijatí za jej člena. Predpokladáte, že sa situácia stabilizuje a Srbsko a Čierna Hora stihne zmeškané?


MAROVIČ: Ťažkosti pri zložení vlády v Srbsku prispeli k istým posunom v procese europeizácie. Ja som však optimistom. Napriek všetkým ťažkostiam, voľby v Srbsku preukázali, že demokratické a európske sily majú v parlamente dvojtretinovú väčšinu. To je takmer rovnaké percento ako v roku 2000, keď sa začalo s vážnymi reformami. Pre každú tranzitívnu krajinu musí byť povzbudzujúca skutočnosť, že aj po ťažkých troch reformných rokoch nádej na úspech neklesá.

Skryť Vypnúť reklamu

SITA: Viacerí zahraniční analytici konštatujú, že na tento proces negatívne vplýva situácia v Kosove a nejasný osud krajiny po troch rokoch od podpísania dohody medzi Srbskom a Čiernou Horou.


MAROVIČ: Kosovo je otvorená otázka a na jej riešení má záujem celý Balkán. Srbsko a Čierna Hora sa snažia tento problém riešiť demokratickým dialógom s Prištinou a medzinárodným spoločenstvom, lebo to je jediný spôsob, ako nastoliť dlhoročný mier a demokraciu pre všetkých, ktorí žijú v Kosove. Návrat všetkých vysťahovaných je nevyhnutou súčasťou tohto procesu.

K druhej časti vašej otázky by som chcel poznamenať, že omnoho dôležitejšie od predpokladov čo bude po troch rokoch, je usilovať sa každý deň využiť na dosiahnutie spravodlivých riešení, s ktorými budú spokojní všetci, predovšetkým ľudia, ktorí v Kosove žijú.

Skryť Vypnúť reklamu

SITA: Do funkcie prezidenta Srbska a Čiernej Hory ste boli zvolený na návrh strany Mila Djukanoviča, ktorý jasne hovorí, že Čierna Hora má byť samostatná. Čo sa stane v budúcnosti? Vy osobne podporujete tento proces?


MAROVIČ: Vytvorením štátneho spoločenstva Srbsko a Čierna Hora po prvý raz svoj vzťah upravili demokratickým a pragmatickým spôsobom. Belehradská dohoda a Ústavná zmluva uznávajúc štátnosť Srbska a Čiernej Hory ponúkajú spoločenstvo v niekoľkých dôležitých funkciách prioritných pre proces europeizácie. Ide predovšetkým o zahraničnú politiku, obranu, medzinárodné hospodárske vzťahy a ochranu ľudských práv. Podobne ako v prípade Kosova, dôležitejšie od analyzovania či to vyhovuje Srbsku a Čiernej Hore je každodenne sa približovať k vyvinutej Európe.

Skryť Vypnúť reklamu

SITA: Vráťme sa ešte k bilaterálnej spolupráci. Československo bolo jedným z najvýznamnejších hospodárskych partnerov niekdajšej Juhoslávie. V posledných rokoch je spolupráca na pomerne nízkej úrovni. V čom sa môže zlepšiť?


MAROVIČ: Súhlasím s hodnotením, že hospodárska spolupráca medzi našimi dvoma krajinami má ešte veľa nevyužitého priestoru. To je aj najčastejšia téma rozhovorov predstaviteľov dvoch krajín na najvyššej úrovni. O tom sme hovorili aj v minulom roku s prezidentom Rudolfom Schusterom v Aténach, ale aj s premiérom Mikulášom Dzurindom koncom roka vo Varšave. Očakávam, že hospodárstvo bude dôležitou oblasťou rokovaní s prezidentom Schusterom počas návštevy v Belehrade. K zlepšeniu situácie by malo prispieť aj plánované stretnutie slovenského prezidenta s podnikateľmi Srbska a Čiernej Hory a Slovenska.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  2. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  3. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  4. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  5. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Hygge ako životný štýl
  9. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  10. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 41 626
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 32 780
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 739
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 266
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 853
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 772
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 317
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 267
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 145
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 010
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Odberné miesto na covid.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 237-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala viac ako štyritisíc obetí. Na Slovensku prebieha plošné testovanie.

6 h
Zľava: Jozef Brhel, Milan Fiľo, Jaroslav Haščák a Juraj Široký.

Skupina najbohatších Slovákov má vyššie ambície ako kaviareň či reštauráciu.

23 h
Dočasný prezident Policajného zboru SR Peter Kovařík.

Vo výbere sú už len Kovařík a Hamran.

3 h

Neprehliadnite tiež

Stovky používateľov Facebooku zdieľali v januári 2021 príspevky s obrázkom, podľa ktorého boli otroci v starom Egypte trestaní poškodením hematoencefalickej bariéry a čuchového nervu prostredníctvom paličky cez nos podobnej tej, aká sa používa pri teste na ochorenie COVID-19. Tieto tvrdenia sú nepravdivé. Obrázok síce pochádza z Egypta, ale zobrazuje vyšetrenie oka. Podľa odborníkov sú testy z nosohltana bezpečné a mozog pri nich nie je poškodený.

Obrázok síce pochádza z Egypta, ale zobrazuje vyšetrenie oka.

41m
Jaroslav Macek

Rozhovory ZKH s laureátom ocenenia Biela vrana.

50m
Minister životného prostredia SR Ján Budaj.

Po pripomienkach kandidátov vypíše rezort nové konanie.

1 h