ívny rozhovor, ktorý uvádzame v plnom znení.
SITA: Slovensko by mohlo pomôcť Srbsku a Čiernej Hore v ich snahách stať sa členmi NATO a Európskej únie. V ktorých oblastiach?
MAROVIČ: Veľmi si vážime doterajšiu podporu Slovenska pri našich snahách naplno sa integrovať do NATO a EÚ, predovšetkým v procese prijatia do Rady Európy, ako aj bezvýhradná podpora v prístupe do Partnerstva za mier. Slovensko sa nachádza pred dverami NATO a EÚ a vzhľadom na veľmi dobré vzájomné vzťahy, jeho skúsenosti z európskych integrácií majú veľký význam pre Srbsko a Čiernu Horu. Som presvedčený, že Slovensko, ako budúci člen EÚ, bude naším dobrým spojencom v našom procese europeizácie.
SITA: Čoskoro na návštevu Srbska a Čiernej Hory pricestuje prezident SR Rudolf Schuster. Slovensko sa stane plnoprávnym členom NATO a EÚ, Srbsko a Čierna Hora sa tiež usiluje, aby sa blízkej budúcnosti stali členmi týchto organizácií. Ako ďaleko ste v týchto procesoch?
MAROVIČ: Srbsko a Čierna Hora je dnes omnoho bližšie európskym a euroatlantickým integráciám než pred rokom, keď bolo konštituované toto štátne spoločenstvo. Nachádzame sa pred dverami Partnerstva za mier a oprávnene očakávame, že sa staneme plnoprávnym členom tejto asociácie už na nadchádzajúcom summite NATO v Istanbule.
Najväčší počet občanov Srbska a Čiernej Hory vidí svoju budúcnosť v spoločenstve najvyvinutejšej a najdemokratickejšej časti Európy akou je Európska únia. V súčasnosti očakávame pozitívne hodnotenie situácie v krajine od Európskej únie, čo by otvorilo rokovania o stabilizácii a pridružení. Tým by naša krajina vstúpila do ďalšej fázy integrácie.
Spoločenstvo Srbsko a Čierna Hora už veľa urobilo s cieľom dosiahnuť vysoký európsky štandard vo viacerých oblastiach. Hospodárske systémy Srbska a Čiernej Hory, ktoré boli donedávna úplne oddelené, dnes sú už harmonizované. Vzťahy so susedmi budujeme v duchu obnovenej dôvery s vedomím, že cesta do Európy bude ľahšia, ak sa budeme vzájomne podporovať. Armáda je v značnej miere reformovaná, a dnes je úplne pod demokratickou kontrolou a na ceste úplnej profesionalizácie.
SITA: Politická nestabilita v Srbsku značne sťažuje tento proces. Európska únia odkladá rokovania o vašom prijatí za jej člena. Predpokladáte, že sa situácia stabilizuje a Srbsko a Čierna Hora stihne zmeškané?
MAROVIČ: Ťažkosti pri zložení vlády v Srbsku prispeli k istým posunom v procese europeizácie. Ja som však optimistom. Napriek všetkým ťažkostiam, voľby v Srbsku preukázali, že demokratické a európske sily majú v parlamente dvojtretinovú väčšinu. To je takmer rovnaké percento ako v roku 2000, keď sa začalo s vážnymi reformami. Pre každú tranzitívnu krajinu musí byť povzbudzujúca skutočnosť, že aj po ťažkých troch reformných rokoch nádej na úspech neklesá.
SITA: Viacerí zahraniční analytici konštatujú, že na tento proces negatívne vplýva situácia v Kosove a nejasný osud krajiny po troch rokoch od podpísania dohody medzi Srbskom a Čiernou Horou.
MAROVIČ: Kosovo je otvorená otázka a na jej riešení má záujem celý Balkán. Srbsko a Čierna Hora sa snažia tento problém riešiť demokratickým dialógom s Prištinou a medzinárodným spoločenstvom, lebo to je jediný spôsob, ako nastoliť dlhoročný mier a demokraciu pre všetkých, ktorí žijú v Kosove. Návrat všetkých vysťahovaných je nevyhnutou súčasťou tohto procesu.
K druhej časti vašej otázky by som chcel poznamenať, že omnoho dôležitejšie od predpokladov čo bude po troch rokoch, je usilovať sa každý deň využiť na dosiahnutie spravodlivých riešení, s ktorými budú spokojní všetci, predovšetkým ľudia, ktorí v Kosove žijú.
SITA: Do funkcie prezidenta Srbska a Čiernej Hory ste boli zvolený na návrh strany Mila Djukanoviča, ktorý jasne hovorí, že Čierna Hora má byť samostatná. Čo sa stane v budúcnosti? Vy osobne podporujete tento proces?
MAROVIČ: Vytvorením štátneho spoločenstva Srbsko a Čierna Hora po prvý raz svoj vzťah upravili demokratickým a pragmatickým spôsobom. Belehradská dohoda a Ústavná zmluva uznávajúc štátnosť Srbska a Čiernej Hory ponúkajú spoločenstvo v niekoľkých dôležitých funkciách prioritných pre proces europeizácie. Ide predovšetkým o zahraničnú politiku, obranu, medzinárodné hospodárske vzťahy a ochranu ľudských práv. Podobne ako v prípade Kosova, dôležitejšie od analyzovania či to vyhovuje Srbsku a Čiernej Hore je každodenne sa približovať k vyvinutej Európe.
SITA: Vráťme sa ešte k bilaterálnej spolupráci. Československo bolo jedným z najvýznamnejších hospodárskych partnerov niekdajšej Juhoslávie. V posledných rokoch je spolupráca na pomerne nízkej úrovni. V čom sa môže zlepšiť?
MAROVIČ: Súhlasím s hodnotením, že hospodárska spolupráca medzi našimi dvoma krajinami má ešte veľa nevyužitého priestoru. To je aj najčastejšia téma rozhovorov predstaviteľov dvoch krajín na najvyššej úrovni. O tom sme hovorili aj v minulom roku s prezidentom Rudolfom Schusterom v Aténach, ale aj s premiérom Mikulášom Dzurindom koncom roka vo Varšave. Očakávam, že hospodárstvo bude dôležitou oblasťou rokovaní s prezidentom Schusterom počas návštevy v Belehrade. K zlepšeniu situácie by malo prispieť aj plánované stretnutie slovenského prezidenta s podnikateľmi Srbska a Čiernej Hory a Slovenska.
