V pobyte na Balkáne bude pokračovať návštevou Macedónska, ktorú začne v stredu v podvečerných hodinách a ukončí vo štvrtok večer.
Cieľom návštevy hlavy štátu v SČH je prispieť k prehĺbeniu ekonomickej spolupráce so Slovenskom, a to napríklad v oblasti dopravy. Viaceré podniky zo SR prejavujú tiež podľa Schustera záujem o privatizáciu v tejto krajine. "Kedysi sa veľa hovorilo o rekonštrukcii Juhoslávie, bývalej Juhoslávie, dnes Srbska a Čiernej hory, bol veľký záujem o spoluprácu, a teraz, keď sa to rozdeľuje už na tie konkrétne obchodné aktivity, tak nejak vypadávame. Chcel by som, aby sme sa presadili," povedal Schuster v rozhovore pre TASR. Dodal, že obchodný obrat so SČH a Macedónskom je v súčasnosti nízky. "Vieme dobre, že v minulosti bol veľmi vysoký a teraz to klesá," konštatoval Schuster.
Slovensko chce podľa prezidenta pomáhať SČH v približovaní sa k Európskej únii a NATO. "Našou povinnosťou je odovzdávať skúsenosti či už pre vstup do NATO, pre vstup do Európskej únie. A myslím, že sme to aj prisľúbili. Vieme dobre, že tam ešte sú mnohé vnútroštátne problémy, ale aj smerom k haagskemu tribunálu, niektoré povinnosti vydať tých, ktorých haagsky tribunál vyžiadal ako vojnových zločincov," konštatoval prezident.
V Belehrade bude Schuster rokovať so svojim partnerom Svetozarom Marovičom, s predsedom parlamentu SČH Dragoljubom Mičunovičom, s predsedom srbského parlamentu Draganom Maršičaninom a s predsedom Koordinačného výboru pre Kosovo Nebojsom Čovičom. Na programe je tiež stretnutie s krajanmi.
Slovenského prezidenta čakajú v stredu v hlavnom meste Čiernej hory - Podgorici rozhovory s republikovým prezidentom Filipom Vujanovičom, predsedom vlády Milom Djukanovičom a predsedom parlamentu Rankom Krivokapičom.
Prezidenta bude sprevádzať manželka Irena, minister kultúry Rudolf Chmel, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok a štátny tajomník ministerstva hospodárstva László Pomothy. V delegácii prezidenta je aj skupina podnikateľov, ktorých vybrala Slovenská obchodná a priemyselná komora.
Voľná únia SČH nahradila vo februári minulého roku Juhoslovanskú zväzovú republiku, ktorá vznikla v apríli 1992 potom, čo štyri bývalé juhoslovanské republiky (Slovinsko, Chorvátsko, Macedónsko, Bosna a Hercegovina) vyhlásili nezávislosť. Napriek tomu, že Srbsko a Čierna hora tvoria jeden štát, obe republiky sú takmer úplne suverénne. Únia má spoločného prezidenta, vládu aj parlament, spoločnú obranu a zahraničnú politiku. Každá republika únie má aj svojho prezidenta, vládu a parlament ako i vlastnú menu, rozpočet a centrálnu banku.
Transformácia Juhoslávie mala zmierniť snahy Čiernej hory o nezávislosť, ktoré by mohli podľa Západu destabilizovať región.
Podľa Ústavnej charty môžu Srbsko a Čierna hora na svojich územiach od roku 2006 separátne alebo v obidvoch republikách naraz usporiadať referendum o nezávislosti.
