Bratislava 20. februára (TASR) - Nesprávna voľba výrazov a neschopnosť prispôsobiť svoj rečový prejav stanovenému cieľu alebo partnerovi v komunikácii je najčastejším problémom pri používaní slovenčiny ako materinského jazyka.
"Chýba nám schopnosť voľne, uvážene a múdro komunikovať. Tak, aby bol komunikát vždy vecný a zrozumiteľný," konštatovala Jana Pekarovičová z Katedry slovenského jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pri príležitosti Medzinárodného dňa materinského jazyka, ktorý pripadá na dnešný deň. Tieto nedostatky pripisuje najmä tomu, že na školách žiaci nie sú vedení k "umeniu rozprávať" a nezískavajú primeranú schopnosť sebaprezentácie. "Málo sa číta, neučíme sa hovoriť, vyberať slová a viesť rozhovor, komunikát" upozorňuje.
Často sa opakujúcou chybou, ktorej sa dopúšťajú osoby vystupujúce na verejnosti, je podľa nej používanie cudzích, pre verejnosť často neznámych slov, neraz aj nevhodne zvolených. "V poslednom čase sa napríklad často hovorí, že nejaký človek je single, čím sa myslí, že je slobodný. Použitie cudzieho výrazu je však v tomto kontexte nevhodné, keďže na tento stav máme v slovenčine primeraný výraz," poznamenala. Inokedy zase verejne vystupujúca osoba použije na oživenie svojho prejavu nespisovné slovo alebo vulgarizmus, tie však do verejných prejavov nepatria, upozornila.
Ďalšími frekventovanými chybami sú nesprávne zvolený slovosled, chyby štylistického charakteru, častá je nesprávna výslovnosť hlások, nesprávne väzby pri používaní predložiek. V prípade mäkkého ľ, ktorého nesprávna výslovnosť sa často vyčíta ľuďom vystupujúcim na verejnosti, sa však už štandardná norma zmenila a jeho výslovnosť sa neposudzuje tak prísne, poznamenala.
Špecifickou oblasťou používania jazyka je reklama. "Autori reklamy zámerne pracujú s jazykovými alebo logickými chybami," vysvetlila Pekarovičová. Ich cieľom je totiž zaujať pozornosť. Používateľa jazyka takáto chyba určite upúta, niekoho rozčúli, iný sa pousmeje, ale u mnohých ľudí vzbudí záujem.
