Bratislava 20. februára (TASR) - Referendum o predčasných voľbách by svojou zvýšenou účasťou podporili 40 až 49-roční občania - 60 percent a 60 a viacroční - 61 percent.
Vyplýva to z prieskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky pri ŠÚ SR , ktorý uskutočnil od 1. do 9. februára s reprezentatívnym súborom 1206 respondentov. Častejšie ako celoslovenský priemer by sa referenda počas uvedeného týždňa zúčastnili sympatizanti opozičných strán ĽS-HZDS - 82 percent, SMER-u - 74 percent hlasov, KSS - 73 percent odpovedí a mimoparlamentných HZD - 67 percent a SNS - 66 percent. Z hľadiska socioprofesijných skupín sú za referendum predovšetkým kvalifikovaní - 61 percent, ale aj nekvalifikovaní robotníci - 65 percent, taktiež respondenti z miest od dvoch 10 tisíc - 63 percent a od 50 tisíc do 100 tisíc obyvateľov - 64 percent. Nadpriemernú účasť by zaznamenali u oslovených v Nitrianskom, Banskobystrickom, Prešovskom kraji - po 62 percent a Žilinskom kraji - 66 percent.
Nezáujem o účasť v referende prejavili 25 až 29-roční - 38 percent, opýtaní maďarskej národnosti - 46 percent, podnikatelia - 38 percent odpovedí a ostatní ekonomicky neaktívni - 42 percent. Rovnako sa vyjadrili respondenti z veľkých miest nad 100 tisíc obyvateľov - 44 percent a v krajoch Bratislavskom - 46 percent, Trenčianskom - 43 percent a Košickom - 39 percent. Prívrženci strán vládnej koalície boli medzi tými, čo odmietajú účasť na referende o predčasných voľbách, u ANO - 45 percent, KDH - 41 percent, SDKÚ - 66 percent a SMK - 39 percent.
V čase tvorby dotazníka ešte nebolo známe rozhodnutie prezidenta SR vyhlásiť referendum na rovnaký deň ako konanie prvého kola voľby hlavy štátu. Respondenti sa však vyjadrili aj k tejto otázke, súhlas a skôr súhlas ako nesúhlas so spojením oboch aktov vyjadrila viac ako polovica opýtaných. Viac ako tretina s konaním referenda a prezidentských volieb v jeden deň skôr nesúhlasí ako súhlasí alebo vôbec nesúhlasí.
Výraznejší súhlas so spojením referenda a volieb prezidenta v rovnaký deň prejavovali 40 49- roční - 61 percent, 60 a viacroční - 62 percent, oslovení so základným vzdelaním a stredným vzdelaním bez maturity - po 60 percent, kvalifikovaní 65 percent a tiež nekvalifikovaní robotníci - 67 percent, nezamestnaní - 63 percent, občania žijúci v mestách od dvoch do 10 tisíc obyvateľov - 66 percent, v Nitrianskom 60 percent, Žilinskom 65 percent a Prešovskom kraji 70 percent. Z hľadiska politických inklinácií podporu spojeniu týchto dvoch aktov vyjadrili stúpenci ĽS-HZDS - 80 percent, KSS - 78 percent, SMER-u - 74 percent a neparlamentných HZD - 67 percent a SNS 62 percent.
Nesúhlas so spojením referenda o predčasných voľbách s voľbou hlavy štátu deklarujú predovšetkým respondenti vo veku 30 až 39 rokov - 40 percent, so stredným vzdelaním a maturitou - 40 percent, vysokoškolsky vzdelaní - 52 percent, podnikatelia - 50 percent, zamestnanci - 44 percent a ostatní ekonomicky neaktívni - 40 percent. Rovnako reagovali oslovení z miest nad 100 tisíc obyvateľov - 45 percent, v Bratislavskom 45 percent, Trnavskom 46 percent a Košickom kraji 41 percent a taktiež sympatizanti vládnych strán ANO - 58 percent, KDH - 53 percent, SDKÚ - 83 percent a SMK 41 percent.
Referendum je platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a o úspešnosti môžeme hovoriť vtedy, ak väčšina z nich rozhodne o vypísaní predčasných volieb do NR SR poslancami parlamentu. Preto sa ÚVVM pýtal, či by mali poslanci akceptovať výsledky úspešného referenda. Poslanci by mali akceptovať výsledky referenda o predčasných voľbách podľa siedmich z desiatich oslovených, pätina s týmto názorom skôr nesúhlasila, ako súhlasila alebo nesúhlasila.
Súhlas s názorom o akceptácii úspešného referenda poslancami bol dominujúci najmä u kvalifikovaných a nekvalifikovaných robotníkov - po 78 percent, nezamestnaných - 76 percent, u respondentov žijúcich v mestách vo veľkostnej skupine od dvoch do 10 tisíc - 82 percent a od 50 do 100 tisíc obyvateľov - 76 percent. S akceptáciou súhlasili tiež v Nitrianskom kraji - 81 percent, Žilinskom - 77 percent a Prešovskom kraji - 79 percent. Akceptovať výsledky úspešného referenda by mali poslanci aj podľa prívržencov HZD, SNS po 87 percent, ĽS-HZDS - 86 percent, SMER-u - 85 percent a KSS - 84 percent.
Viac ako jedna pätina oslovených nesúhlasí s názorom, že poslanci by mali akceptovať výsledky úspešného referenda, spomedzi nich prevládajú hlavne 50 až 59-roční - 25 percent, opýtaní maďarskej národnosti - 31 percent, vysokoškolsky vzdelaní - 32 percent, podnikatelia - 30 percent a zamestnanci - 26 percent. Poslanci by nemali akceptovať výsledky referenda aj podľa občanov z miest od 10 do 50 tisíc - 25 percent a nad 100 tisíc obyvateľov - 29 percent. Rovnako im to neodporúčajú ľudia z krajov Bratislavského - 27 percent a Košického - 26 percent. S týmto postojom sa taktiež stotožňujú sympatizanti strán vládnej koalície ANO, KDH, SMK - po 32 percent a SDKÚ - 61 percent.
Posledná otázka sondovala potrebnosť prípadných predčasných parlamentných volieb, oproti decembru 2003 o päť percent stúpol podiel presvedčených o ich potrebe. Podiel tých, ktorí nie sú presvedčení o potrebe predčasných volieb do najvyššieho zákonodarného zboru zostal rovnaký - na úrovni dvoch pätín.
Informáciu z výskumu vypracoval Jozef Švec.
