Bratislava 20. februára (TASR) - Ak by sa referendum o predčasných parlamentných voľbách konalo už tento týždeň, pravdepodobne by bolo platné. Ochotu zúčastniť sa na ňom deklarovalo v prvej februárovej dekáde pre Ústav pre výskum verejnej mienky 56 percent opýtaných, teda nadpolovičná väčšina.
Približne tretina respondentov (33 percent) tvrdí, že by sa na referende nezúčastnila. Takmer každý desiaty volič (11 percent) nie je rozhodnutý. Vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnil od 1. do 9. februára Ústav pre výskum verenej mienky pri Štatistickom úrade SR na reprezentatívnom súbore 1206 respondentov.
So spojením referenda a prezidentských volieb súhlasí rovnako 56 percent opýtaných, proti spájaniu hlasovaní sa vyjadrilo 36 percent. Zvyšných osem percent respondentov sa nevedelo k tomuto problému vyjadriť.
Prevažná väčšina - takmer tri štvrtiny respondentov (71 percent) si myslí, že výsledky platného referenda by mali poslanci parlamentu akceptovať. Každý piaty opýtaný (21 percent) si myslí, že výsledok referenda nemusí byť pre zákonodarný zbor záväzný. Ostatných osem percent voličov sa nevedelo vyjadriť.
Referendum o predčasných voľbách by svojou zvýšenou účasťou podporili najmä 40 až 49-roční občania - 60 percent a 60 a viacroční - 61 percent. Častejšie ako celoslovenský priemer by sa referenda počas uvedeného týždňa zúčastnili sympatizanti opozičných strán ĽS-HZDS - 82 percent, Smeru - 74 percent hlasov, KSS - 73 percent odpovedí a mimoparlamentných HZD - 67 percent a SNS - 66 percent.
Z hľadiska socioprofesijných skupín sú za referendum predovšetkým kvalifikovaní - 61 percent, ale aj nekvalifikovaní robotníci - 65 percent, taktiež respondenti z miest od dvoch do 10 tisíc obyvateľov - 63 percent a od 50 tisíc do 100 tisíc obyvateľov - 64 percent. Nadpriemernú účasť by zaznamenali u oslovených v Nitrianskom, Banskobystrickom, Prešovskom kraji - po 62 percent a Žilinskom kraji - 66 percent.
Nezáujem o účasť v referende prejavili 25 až 29-roční - 38 percent, opýtaní maďarskej národnosti - 46 percent, podnikatelia - 38 percent odpovedí a ostatní ekonomicky neaktívni - 42 percent. Rovnako sa vyjadrili respondenti z veľkých miest nad 100 tisíc obyvateľov - 44 percent a v krajoch Bratislavskom - 46 percent, Trenčianskom - 43 percent a Košickom - 39 percent. Prívrženci strán vládnej koalície boli medzi tými, čo odmietajú účasť na referende o predčasných voľbách, u ANO - 45 percent, KDH - 41 percent, SDKÚ - 66 percent a SMK - 39 percent.
V čase tvorby dotazníka ešte nebolo známe rozhodnutie prezidenta SR vyhlásiť referendum na rovnaký deň ako konanie prvého kola voľby hlavy štátu. Respondenti sa však vyjadrili aj k tejto otázke, súhlas a skôr súhlas ako nesúhlas so spojením oboch aktov vyjadrila viac ako polovica opýtaných. Viac ako tretina s konaním referenda a prezidentských volieb v jeden deň skôr nesúhlasí ako súhlasí alebo vôbec nesúhlasí.
Výraznejší súhlas so spojením referenda a volieb prezidenta v rovnaký deň prejavovali 40 49-roční - 61 percent, 60 a viacroční - 62 percent, oslovení so základným vzdelaním a stredným vzdelaním bez maturity - po 60 percent, kvalifikovaní 65 percent a tiež nekvalifikovaní robotníci - 67 percent, nezamestnaní - 63 percent, občania žijúci v mestách od dvoch do 10 tisíc obyvateľov - 66 percent, v Nitrianskom 60 percent, Žilinskom 65 percent a Prešovskom kraji 70 percent. Z hľadiska politických inklinácií podporu spojeniu týchto dvoch aktov vyjadrili stúpenci ĽS-HZDS - 80 percent, KSS - 78 percent, Smeru - 74 percent a neparlamentných HZD - 67 percent a SNS 62 percent.
Nesúhlas so spojením referenda o predčasných voľbách s voľbou hlavy štátu deklarujú predovšetkým respondenti vo veku 30 až 39 rokov - 40 percent, so stredným vzdelaním a maturitou - 40 percent, vysokoškolsky vzdelaní - 52 percent, podnikatelia - 50 percent, zamestnanci - 44 percent a ostatní ekonomicky neaktívni - 40 percent. Rovnako reagovali oslovení z miest nad 100 tisíc obyvateľov - 45 percent, v Bratislavskom 45 percent, Trnavskom 46 percent a Košickom kraji 41 percent a taktiež sympatizanti vládnych strán ANO - 58 percent, KDH - 53 percent, SDKÚ - 83 percent a SMK 41 percent.
Poslanci by mali akceptovať výsledky referenda o predčasných voľbách podľa siedmich z desiatich oslovených, pätina s týmto názorom skôr nesúhlasila, ako súhlasila alebo nesúhlasila.
Súhlas s názorom o akceptácii úspešného referenda poslancami bol dominujúci najmä u kvalifikovaných a nekvalifikovaných robotníkov - po 78 percent, nezamestnaných - 76 percent, u respondentov žijúcich v mestách vo veľkostnej skupine od dvoch do 10 tisíc - 82 percent a od 50 do 100 tisíc obyvateľov - 76 percent. S akceptáciou súhlasili tiež v Nitrianskom kraji - 81 percent, Žilinskom - 77 percent a Prešovskom kraji - 79 percent. Akceptovať výsledky úspešného referenda by mali poslanci aj podľa prívržencov HZD, SNS po 87 percent, ĽS-HZDS - 86 percent, Smeru - 85 percent a KSS - 84 percent.
Viac ako pätina oslovených nesúhlasí s názorom, že poslanci by mali akceptovať výsledky úspešného referenda, spomedzi nich prevládajú hlavne 50 až 59-roční - 25 percent, opýtaní maďarskej národnosti - 31 percent, vysokoškolsky vzdelaní - 32 percent, podnikatelia - 30 percent a zamestnanci - 26 percent. Poslanci by nemali akceptovať výsledky referenda aj podľa občanov z miest od 10 do 50 tisíc - 25 percent a nad 100 tisíc obyvateľov - 29 percent. Rovnako im to neodporúčajú ľudia z krajov Bratislavského - 27 percent a Košického - 26 percent. S týmto postojom sa taktiež stotožňujú sympatizanti strán vládnej koalície ANO, KDH, SMK - po 32 percent a SDKÚ - 61 percent.
Posledná otázka sondovala potrebnosť prípadných predčasných parlamentných volieb, oproti decembru 2003 o päť percent stúpol podiel presvedčených o ich potrebe. Podiel tých, ktorí nie sú presvedčení o potrebe predčasných volieb do najvyššieho zákonodarného zboru zostal rovnaký - na úrovni dvoch pätín.
Informáciu z výskumu vypracoval Jozef Švec.
UPOZORNENIE: Grafická služba Ekonomickej redakcie TASR vydáva k správe grafy.
