Bratislava 22. februára (TASR) - Vláda SR už pravdepodobne na najbližšej schôdzi v stredu schváli národný zoznam navrhovaných území európskeho významu NATURA 2000.
Rokovanie o ňom bolo prerušené v decembri minulého roku kvôli výhradám predovšetkým ministerstva pôdohospodárstva. László Miklós, šéf rezortu životného prostredia, ktorý materiál pripravil, uviedol, že v uplynulých dňoch došlo k ich vyjasneniu.
Za rokovací stôl si musel sadnúť nielen s ministrom Zsoltom Simonom, ale aj s ministrami financií a hospodárstva. Miklós verí, že odpovede, na ktoré museli dotyčným šéfom rezortov odpovedať, budú postačujúce a vláda napokon zoznam chránených území schváli. Ide o požiadavku vyplývajúcu z nášho vstupu do Európskej únie. Zoznam musí Slovensko zaslať do Bruselu do dátumu vstupu.
Výpočet obsahuje 384 území na ploche takmer 500-tisíc hektárov, čo je 11,7 percenta rozlohy Slovenska. Minister zdôraznil, že sa prekrývajú s existujúcou sieťou chránených území. Podľa jeho slov mimo súčasnej siete je iba 80-tisíc hektárov zaradených do druhého, tretieho a štvrtého stupňa ochrany. Najvyšší piaty stupeň sa týka iba 87 hektárov, čo je stráň v Slovenskom krase.
Miklós vysvetlil, že zoznam najskôr musí posúdiť Európska komisia, ktorá z neho vyberie územia do siete NATURA 2000. Následne má Slovensko šesť rokov čas na vyhlásenie vybraných území za chránený areál, rezerváciu alebo zónu. Do akého stupňa ochrany budú územia zaradené, rozhodne orgán ochrany prírody a krajiny. Pripustil, že v niektorých lokalitách môže dôjsť k zvýšeniu stupňa. Pokiaľ to nebude mať negatívny vplyv na priaznivý stav biotopov a druhov môžu pristúpiť k zníženiu.
Ubezpečil všetkých, ktorí majú vlastnícky alebo nájomný vzťah k danej lokalite, že s každým budú nanovo rokovať. Stretnutia, ktoré sa doteraz uskutočnili boli len predbežné a nevyplývajú z nich žiadne konkrétne závery. Minister uznal, že mali zvoliť citlivejší prístup. Ich zlyhanie v tomto smere malo za následok, že sa zdvihla vlna nevôle voči celému projektu. Na druhej strane si však dovolil poukázať na nízke ekologické vedomie verejnosti.
Tú najviac znepokojovalo, či dostane náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Rezort životného prostredia vypočítal priemernú ročnú náhradu za jeden hektár na 380 Sk, čo prestavuje ročne sumu takmer 300 miliónov Sk. Minister však predpokladá, že bude omnoho nižšia. "Nechápem, prečo by mal štát niekomu platiť za územie, na ktorom je močiar," vysvetlil. Tento rok dostali na tento účel 100 miliónov korún.
ad bar
