BRATISLAVA 23. februára (SITA) - Takzvaným Čistým pondelkom vstúpili dnes všetky cirkvi konštantínopolskej tradície používajúce gregoriánsky kalendár, u nás gréckokatolícka cirkev, do obdobia Veľkého pôstu. Katolíci východného obradu ho nazývajú Svätá štyridsiatnica a jeho priebeh je odlišný od pôstu v cirkvách západného obradu, u nás rímskokatolíckej cirkvi. Tie začnú pôst pred Veľkou nocou o dva dni neskôr Popolcovou stredou.
V Čistý pondelok sú gréckokatolíci povinní nejesť mäso a mäsité pokrmy i mlieko a mliečne pokrmy, pričom raz sa môžu najesť dosýta a dvakrát sa trochu občerstviť. Počas celého Veľkého pôstu nesmú gréckokatolíci v stredu a piatok jesť mäso a mäsité pokrmy, Veľký piatok má rovnakú pôstnu disciplínu ako Čistý pondelok. Niektoré kategórie veriacich sú oslobodené, napríklad chorí, tehotné ženy a dojčiace matky.
Obdobie Veľkého pôstu má svoj vplyv aj na bohoslužobný život gréckokatolíkov. V stredu a piatok Veľkého pôstu sa slávi liturgia ”vopred posvätených darov”, charakteristická výlučne pre toto obdobie. V sobotu sa slávi liturgia svätého Jána Zlatoústeho, v nedeľu liturgia svätého Bazila Veľkého. Typickou modlitbou tohto obdobia je modlitba prepodobného Efréma Sýrskeho spojená s tzv. veľkými poklonami, pri ktorých sa človek prežehná, kľakne si, hlavou sa dotkne zeme a znova vstane. Vyjadruje poníženie a túžbu po obrátení. Na viacerých farnostiach sa slávi aj Veľký kajúci kánon svätého Andreja Krétskeho, pri ktorom sa tiež robia veľké poklony.
Informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska.
