Bratislava 24. februára (TASR) - Svoju zlú sociálnu situácia sa niektoré vrstvy rómskeho obyvateľstva snažia riešiť protizákonným rabovaním obchodov s potravinami. Preto sa akútnou rómskou otázkou bude zaoberať aj vláda.
TASR v tejto súvislosti prináša krátky dejinný, ale aj aktuálny prehľad o rómskom obyvateľstve v Európe.
Európa je domovom Rómov asi 800 - 1000 rokov. Všetky skupiny rómskeho obyvateľstva majú spoločných predkov, ktorí pred 900 až 1100 rokmi odišli z Indie. Jazykovo sú súčasťou indoeurópskeho spoločenstva do ktorého patria Slovania, Germáni, románske etniká, Indovia, Iránci a iní. Indiu začali rómske etnické skupiny opúšťať pravdepodobne v 10. stor. Súvisieť to mohlo s nájazdmi Arabov, hladomorom a s ich spoločenským postavením. V Indii patrili k najchudobnejším vrstvám obyvateľstva, s najväčšou pravdepodobnosťou bez zaradenia do danej kasty. V Indii sa okrem iného zaoberali potulným kováčstvom, garbiarstvom, chovom a predajom koní alebo hudobnou a tanečnou zábavou pre ostatných ľudí. Tieto danosti boli pre nich typické ešte donedávna aj na Slovensku.
Postupne sa Rómovia rozšírili po celej Európe, kde sa prezentovali svojou špecifickou kultúrou, svojráznymi spoločenskými pravidlami a spôsobom života. Najstaršou písomnou zmienkou je zápis mnícha v kláštore Iberon na hore Athos v Grécku z roku 1068, kde spomína Rómov. Z kroník z 15. storočia vieme, že Rómovia sami seba označovali za kresťanských pútnikov z tzv. Malého Egypta. Z termínu Egypt vzniklo pre nich pomenovanie Egyptanos, Egjuptsi, Gjuptsi, Gypsies, Cigáň.
Jedna skupina putovala z Indie cez Afriku a Gibraltár do Španielska a potom ďalej do celej západnej Európy. Druhá skupina smerovala cez Balkán do východnej a strednej Európy, teda aj na naše územie, kam prišli predkovia Rómov niekedy v 13. storočí. Prvá písomná správa o pobyte Rómov na našom území je z roku 1322, keď spišskonovoveský richtár Ján Kunch pri popise majerov udáva, že "... v Mariássyovských lesoch na okolí sa potulujú Cigáni... ". V rokoch 1377 a 1381 sa spomínajú aj v Zemplínskej stolici.
Pre Rómov bolo a je typické kočovníctvo. Prvé väčšie migrácie Rómov v rámci Európy sa datujú od 13. až 14. storočia. Veľké migračné vlny boli zaznamenané v druhej polovici 19. storočia a v 60. a 90. rokoch 20. storočia - migrácia Rómov z Juhoslávie a Rumunska do Nemecka, množstvo emigrantov smerovalo aj do Severnej Ameriky. Za hlavné príčiny migrácie Rómov sa považuje zlé sociálne postavenie, ich špecifické spoločenské a kultúrne danosti, deportácia, vyhnanstvo, fyzické tresty, mučenie a represálie, nútené usídľovanie, ale často i snaha obchodovať a udržiavať kontakty medzi jednotlivými rómskymi rodinami žijúcimi v rôznych krajinách Európy.
Treba však podotknúť, že kočovnícky spôsob života patrí medzi všeobecné danosti Rómov, veď tento jav bol typický pre mnohé etnické skupiny a spoločenstvá už od praveku. Čiže spôsob zabezpečenia si lepšieho života migráciou je daný ich naturelu ako pre iné kočovné etniká v minulosti a súčasnosti. Preto podnet na kočovanie často neprichádza z vonka, ale z ich akútnej vnútornej potreby.
Posledná migračná vlna zasiala slovenských Rómov v priebehu druhej polovice 90. rokov minulého storočia, keď migrovali najmä do Veľkej Británie, škandinávskych krajín, Dánska, Belgicka a Čiech.
Na Slovensku sa v súčasnosti k rómskej národnosti hlási približne 1,7% obyvateľstva. Reálne však na Slovensku žije okolo 380 000 Rómov. Väčšina príslušníkov rómskeho obyvateľstva žije na východnom Slovensku a vo východných častiach stredného Slovenska. V mnohých rómskych osadách je viac ako 90-percentná nezamestnanosť a životné podmienky sa blížia k úrovni tzv. slumov v rozvojových krajinách. Určitú súčasnú spoločenskú neprispôsobivosť Rómov zapríčinil socialistický režim, keď narušil ich tradičné remeselné spôsoby obživy a zastavil kočovanie.
Ďalšie väčšie rómske populácie v Európe žijú na Ukrajine, v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku, Poľsku, ČR, Španielsku a vo Francúzsku.
