Košice 26. februára (TASR) - Sudcovia Ústavného súdu SR majú znovu príležitosť rozhodnúť v kauze najznámejšieho, tragického prípadu domáceho násilia, ktorý sa stal v obci Tušice v Košickom kraji.
Matka dvoch zavraždených maloletých detí, ktoré na Silvestra 2002 zastrelil ich vlastný otec a potom spáchal samovraždu, sa totiž vzhľadom na právoplatné ukončenie trestného konania v tejto veci, dnes opätovne obrátila na ÚS.
Podanou sťažnosťou sa 29-ročná, nebohým manželom psychicky a fyzicky týraná žena domáha rozhodnutia, ktorým by ÚS konštatoval, že Okresné riaditeľstvo PZ v Michalovciach svojou nečinnosťou porušilo základné práva jej i jej detí.
Právna zástupkyňa sťažovateľky Iveta Rajtáková pre TASR pripomenula, že trestné konanie voči konkrétnym policajtom bolo v januári 2004 právoplatne skončené. Stratila sa tak prekážka, ktorá bránila Ústavnému súdu zaoberať sa ich prvou ústavnou sťažnosťou. Z uznesenia ÚS o odmietnutí sťažnosti totiž vyplynulo, že vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie matka podala svoju sťažnosť predčasne.
Rajtáková zdôraznila, že sťažovateľku prioritne netrápi fakt, že konkrétni policajti boli spod obžaloby oslobodení. "Stále zdôrazňujeme zodpovednosť ktorú má štát, reprezentovaný okresným policajným riaditeľstvom, nie jednotlivci," pripomenula dôvody podania.
Zlyhaním polície ako zodpovedného štátneho orgánu, ktorý má chrániť životy a zdravie občanov, došlo podľa sťažovateľky k porušeniu práva na život jej dvoch detí, z ktorých jedno malo päť a druhé 2 roky, jej práva na osobnú bezpečnosť, na súkromie i rodinný život. Odporca svojou nečinnosťou porušil tiež jej právo na ochranu pred zasahovaním do súkromného života a právo, aby bola jej vec prejednaná príslušným orgánom. Napriek tomu, že sa na odporcu opakovane obracala o pomoc a žiadala o zásah v rámci jeho právomocí a povinností, opakovane jej túto pomoc odmietal.
Zásadná výhrada, že týraná žena na obvodnom policajnom oddelení nepodala písomné trestné oznámenie a preto sa sama podieľala na nečinnosti polície, podľa Rajtákovej neobstojí. Poukázala pritom na ustanovenia Trestného poriadku (TP) podľa ktorého pre trestné oznámenie nie je predpísaná žiadna osobitná forma. Možno ho teda urobiť ústne alebo písomne. Rovnako pre prijatie trestného oznámenia TP nevyžaduje vydanie žiadneho rozhodnutia.
Pretože dôsledky porušenia práv sťažovateľky sú zo strany odporcu nezvratné, ovplyvňujúce nenapraviteľným a neporovnateľným spôsobom celý jej život, považuje za primerané, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie 10 miliónov Sk. Zároveň pripomína, že aj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva, stále účinný zákon o zodpovednosti štátu z roku 1969 neumožňuje priznať kompenzáciu nemateriálnej ujmy v inom konaní než pred ÚS.
