Bratislava 27. februára (TASR) Ľudia v hmotnej núdzi alebo sociálne odkázaní sa do novodobých slovníkov politikov, ekonómov i širokej verejnosti dostali ako zjemňujúci eufemizmus na označenie chudobných. Pritom medzinárodné dokumenty, vrátane odporúčaní Parlamentného zhromaždenia Rady Európy dali jednoznačne do súvislosti hlbokú chudobu, ako stratu možnosti žitia a výchovy detí v minimálne dôstojných podmienkach.
Podmienky žitia mediálne najsledovanejšej skupiny Rómov žijúcich v osadách a novodobých getách majú veľmi ďaleko čo i len náznaku primeraného prostredia na život na prahu nového tisícročia. Pravdivé sú slová lídra Rómskej iniciatívy Slovenska Alexandra Patkolóa o tom, že Rómov treba naučiť umývať sa až vtedy, keď majú vo svojich obydliach vodu. Jednoznačne tak dal tento týždeň najavo, že na prejavoch nespokojnosti tejto komunity má svoj podiel aj mnohokoľajnosť záujmu, od štátnych orgánov, samosprávy, až po desiatky mimovládnych organizácií starajúcich sa skôr o duševné blaho a jeho povznesenie, než o každodennú kvalitu života Rómov.
Takmer absolútna nezamestnanosť dospelej rómskej populácie žijúcej v osadách na okrajoch dedín či mestečiek prináša nastupujúcej generácii frustrujúce posolstvo o nepotrebnosti v živote spoločenstva ľudí za ich plotmi. Preto ich pomoc i rady sú prijímané nedôverčivo či odmietavo. Slová lídrov Rómov o potrebe samostatného rozhodovania, najmä o prerozdeľovaní vyčlenených finančných zdrojov spochybňujú ich hádky a nejednotnosť. Jeden z mediálne najvyťaženejších Rómov Ladislav Fízik pripravil celoslovenské protesty, vrátane blokácie hraníc a diaľnic, v mene Rómskeho parlamentu, čo je však podľa iných zdrojov iba názov jedného zo stoviek občianskych združení pracujúcich v treťom sektore.
Sociológovia a psychológovia vo svojich výskumných prácach upozorňujú na vnútornú disharmóniu rómskeho spoločenstva, ktoré sa vie veľmi rýchlo zjednotiť iba v pohľadoch na skutky gadžov príslušníkov väčšinového spoločenstva. Podporné programy s vyčlenenými financiami sa podľa názoru Rómov míňajú účinkom, pretože ich nedostávajú priamo na spotrebu, alebo nevidia ich hmatateľný výsledok.
Reformou spoločenského života však nezostali zaskočení iba Rómovia, ale všetci, ktorí majú sťažené uplatnenie na trhu práce pre svoje nízke vzdelanie a odbornosť. Aktivizácia verejnoprospešných prác samosprávnymi orgánmi bude iba krátkodobou pomocou v čase najväčšej núdze. Oživenie ekonomiky môže priniesť očakávaný efekt, že sa vzdelanie bude všeobecne považovať za dobrú investíciu pre život. V sofistikovanej podobe otvárania priemyselných parkov sa však na biedou skúšanú skupinu Rómov zabúda. Ochotu tých, čo chcú pracovať treba aj podľa vyjadrení ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovíta Kaníka podporovať a povzbudzovať ďalších. Za dôležitý krok k zmene situácie považuje šéf Rady mimovládnych organizácií rómskych komunít Ladislav Richter, aby sa rýchlo ujala podpora zamestnávateľom vytvárajúcich nové pracovné príležitosti, a bez zbytočných administratívnych prekážok. pm rč
