Nitra 28. februára (TASR) - Jediným pohyblivým sviatkom v slovenskom kalendári je Veľkonočný pondelok, ktorý v tomto roku pripadne na 12. apríla. Spolu s ním nemajú pevný termín ani iné veľkonočné sviatky ako Veľký piatok, Biela sobota či Veľkonočná nedeľa. Od termínu Veľkej noci sa odvíja aj štyridsaťdňový Veľký pôst so začiatkom na Popolcovú stredu.
Veľká noc sa začína vždy v nedeľu po splne Mesiaca, ktorý nasleduje po dni jarnej rovnodennosti. Nemôže byť teda skôr ako 22. marca a neskôr ako 25. apríla. Určujúcim dňom je pritom Veľkonočná nedeľa, deň zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Pravidlá pre určenie najväčších sviatkov kresťanov sú veľmi staré. Stanovil ich ešte v roku 325 cirkevný koncil v Nikaii a odvtedy sa nezmenili. Aby pri určovaní času veľkonočných sviatkov nevznikli ďalšie komplikácie, za smerodajný spln Mesiaca vybrali cirkevní hodnostári ten, ktorý sa vyskytuje podľa miestneho času v Jeruzaleme. Spln tiež pripadá každý rok na iné dátumy a na rôznych miestach zemegule ho registrujú podľa svojho, teda odlišného času, hoci nastáva iba v jedinom okamihu. Iné problémy by mohli spôsobiť nepresnosti kalendára prameniace z rozdielnej dĺžky kalendárneho a skutočného astronomického roka. Preto boli prijaté jasné pravidlá.
Zaujímavý je aj pohľad na frekvenciu dátumov Veľkej noci. Najčastejšie pripadá na 19. apríla (naposledy 1992), najmenej na 22. marca (naposledy 1818). Najneskôr môže byť veľká noc 25. apríla, naposledy sa tak stalo v roku 1943 a najbližšie to bude v roku 2038. Najskoršiu Veľkú noc pripadajúcu na 22. marca oslávia kresťania približne o dvetisíc rokov. Tak určili pevné zákony vesmíru.
