BRATISLAVA 11. marca (SITA) – S utajovanými informáciami by už nemali prísť do kontaktu bývalí aktívni príslušníci Štátnej bezpečnosti (ŠtB) a spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády. Nový zákon o ochrane utajovaných skutočností totiž pokladá takýchto ľudí za bezpečnostne nespoľahlivých. K zákonu je príloha, kde sú presne vymenované pracoviská socialistických spravodajských služieb, ktorých zamestnanci nedostanú bezpečnostnú previerku Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). Zákon zároveň výrazne zúžil počet osôb s osobitným postavením, ktoré na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami nepotrebujú previerku bezpečnostného úradu. Osobitné postavenie bude mať len prezident, poslanci parlamentu, členovia vlády, sudcovia s výnimkou sudcov špeciálneho súdu. Poslanci podporili pozmeňujúci návrh, aby z previerok boli vyňatí aj predseda a podpredsedovia Najvyššieho kontrolného úradu. Po podpise prezidentom by mal zákon začať platiť od mája.
Na rozdiel od platného zákona sú v novej norme stanovené podmienky, za ktorých je osoba pokladaná za bezpečnostne nespoľahlivú. Okrem iného sa bude za riziko považovať závislosť od konzumácie alkoholu alebo iných návykových látok. Previerku nedostane osoba, ktorá je pod preukázateľným nátlakom v dôsledku finančnej situácie. Za riziko sa bude pokladať aj sexuálne správanie, pre ktoré je človek vydierateľný. Štúdium, kurz alebo školenie na Vysokej škole KGB v ZSSR bude tiež prekážkou udelenia previerky. Poslanci podporili pozmeňujúci návrh, aby prekážkou na udelenie previerky nebolo štúdium na vyššom politickom učilišti, vysokej škole alebo akadémii Ministerstva vnútra v ZSSR.
Výraznou zmenou je možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu úradu o previerke na komisiu. Zložená bude z 11 poslancov podľa pomerného zastúpenia. Poslanci podporili pozmeňujúci návrh Jozefa Bučeka zo Smeru, ktorým sa zriaďuje samostatný kontrolný parlamentný výbor, ktorý bude dohliadať na činnosť NBÚ. Parlament prijal aj kompromisný návrh týkajúci sa spôsobu voľby riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Na návrh vlády ho bude voliť a odvolávať parlament. Funkčné obdobie šéfa NBÚ bude sedem rokovať, maximálne však dve po sebe nasledujúce obdobia.
Stupne utajenia informácií zostávajú štyri - vyhradené, dôverné, tajné a prísne tajné. Zákonom sa stanovuje čas dokedy musí NBÚ urobiť previerku. Rovnako sa stanovujú termíny, v ktorých musia úradu odpovedať inštitúcie, od ktorých získava podklady pre previerky. Zmeny nastali aj v oblasti priemyselnej bezpečnosti. O previerku už môžu žiadať priamo podnikatelia a nie štátne orgány, pre ktoré majú pracovať. Znížiť by sa tak malo riziko korupcie. V zákone sa vymedzuje kto sa pokladá za bezpečnostne spoľahlivého a za ekonomicky stabilného podnikateľa. Celkovo bolo k novému zákonu o ochrane utajovaných skutočností predložených 70 pozmeňujúcich návrhov.
sy;pr;bl
