BRATISLAVA 15. marca (SITA) - Väčšina slovenskej verejnosti hodnotí súčasnú politickú kultúru, sociálnu a ekonomickú úroveň a morálku negatívne, informoval na dnešnej tlačovej besede v Bratislave Milan Podrimavský zo Slovenskej akadémie vied (SAV). Vyplýva to z čiastkových výsledkov rozsiahleho výskumu o historickom vedomí verejnosti, hodnotení vnútropolitického vývoja v rokoch 1990 až 2002 a politických horizontoch do roku 2010 na Slovensku. Politická kultúra, morálka, sociálna a ekonomická úroveň bola podľa väčšiny opýtaných na dobrej úrovni v 60. a 70. rokoch. Najvyššiu úroveň dosahovala politická kultúra a morálka podľa opýtaných v rokoch 1918 až 1938. Podľa Podrimavského "v postoji k minulosti nemožno vynechať aspekt súčasnosti" a respondenti hodnotili minulosť cez nespokojnosť so súčasnosťou. Výskum ukázal, že Slováci si v súčasnosti cenia medzinárodné smerovanie Slovenska a postavenie národnostných menšín.
Podľa Podrimavského vedomosti Slovákov o histórii nie sú chabé. Vedeckí pracovníci sa pýtali na deväť historických etáp z deviatich rôznych aspektov. Medzi najčastejšími odpoveďami na otázku "vyberte tri slovenské osobnosti, ktoré pozitívne ovplyvnili vývoj Slovenska" sa vyskytli mená Milan Rastislav Štefánik či Alexander Dubček, väčšinou ich podľa Podrimavského dopĺňali mená súčasných politikov Vladimíra Mečiara, Roberta Fica či Eduarda Kukana a Mikuláša Dzurindu. Súčasní politici sa objavili aj v odpovediach na obdobnú otázku "ktoré osobnosti ovplyvnili vývoj Slovenska negatívne". Podrimavský ocenil, že respondenti poznajú pojmy ako Viedenská arbitráž, Martinská deklarácia, Memorandum slovenského národa či Trianonská zmluva.
Ako informoval Podrimavský, výskum Ideové zdroje a línie slovenskej politiky začal Ústav politických vied (ÚPV) SAV spolu s pätnástimi ďalšími inštitúciami už v novembri minulého roka. Po skončení projektu v decembri 2005 vydá SAV súhrnnú správu. Odborné tímy spovedali viac ako 2 200 respondentov, ktorí zodpovedali zloženiu slovenskej populácie s ohľadom na vek, pohlavie, veľkosť sídla, príslušnosť k národnosti a kraju. Ako uviedla sociologička Lenka Galombošová, výskum nie je reprezentatívny z hľadiska vzdelania, ale neodlišuje sa veľmi od momentálnej vzdelanostnej štruktúry. Až 60 percent opýtaných respondentov totiž malo ukončené stredoškolské, prípadne vysokoškolské vzdelanie. Výskum takisto ukázal, že až 81 percent opýtaných sa o dejiny Slovenska a Slovákov zaujíma, až 93 percent čerpá poznatky o dejinách Slovenska z médií.
