Bratislava 17. marca (TASR) - Jarná rovnodennosť tento rok nastane 20. marca o 7 hodine 48 minúte stredoeurópskeho času (SEČ). Slnko na svojej zdanlivej ročnej dráhe po oblohe medzi hviezdami sa dostane do bodu priesečníka so svetovým rovníkom. Je to okamih jarnej rovnodennosti a začiatok astronomickej jari, informovala TASR astronómka Katarína Maštenová.
V tento deň Slnko svieti na Zem kolmo na rovník - to znamená, že obyvatelia na rovníku majú na pravé poludnie Slnko kolmo nad hlavou. Na druhej strane pre pozorovateľa na zemskom póle počas celých 24 hodín putuje tesne po obzore. Pre celú zemeguľu, okrem presných zemepisných pólov, je v tento deň dĺžka dňa a noci rovnaká.
Dĺžka dňa a noci i dĺžka súmraku nezávisia iba od rotačnej rýchlosti Zeme, ale aj od jej polohy na obežnej dráhe okolo Slnka a od zemepisnej šírky pozorovateľa. Len dvakrát v roku, v deň jarnej a jesennej rovnodennosti, je dĺžka dňa a noci na celej zemeguli rovnaká. Slnečné lúče vtedy dopadajú kolmo na rovník a terminátor delí povrch Zeme na dve rovnaké časti.
Sklon zemskej osi spôsobuje, že po jarnej rovnodennosti na severnej pologuli je každým ďalším dňom stále viac povrchu vystaveného slnečnému žiareniu a na južnej stále menej. Na severe sa dni predlžujú, na juhu skracujú.
Najdlhší deň na severnej pologuli je deň letného slnovratu, okolo 21. júna, keď slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Raka. V zemepisnej šírke napríklad Bratislavy je Slnko v tento deň nad obzorom 16 hodín 4,5 minúty, to znamená 2/3 dňa, informovala Maštenová.
