Praha 25. marca (TASR) Milan Rastislav Štefánik počas 1. svetovej vojny pomohol špičkám českého zahraničného odboja svojimi širokými spoločenskými stykmi, ale odboj sa mu zväčša odmenil pohŕdaním a ignorovaním. Napísal český denník Mladá fronta Dnes v prílohe Veda a technika v článku venovanom tejto osobnosti.
Zachovali sa doklady o tom, že hneď po vojne sa znechutený Štefánik chcel vrátiť k vede a cestovaniu. Tragická a dodnes nie celkom vysvetlená smrť mu v tom však zabránila, napísal denník s tým, že aj keď v prípade Štefánika sa jeho politické obdobie vyzdvihuje a je známy skôr ako politický symbol slovenského prvku pri zrode ČSR, v skutočnosti bol hocikým iným, len nie nudným politikom.
Z jeho politického diela napokon veľa nezostalo, kým Štefánik ako astronóm, cestovateľ a dobrodruh bude vzrušujúcou a zaujímavou osobnosťou vždy, informuje český denník.
Štefánik sa po získaní doktorátu na Univerzite Karlovej v Prahe venoval astronómii vo Francúzsku, získal francúzske občianstvo a v roku 1914 rytiersku stuhu Čestnej légie. Ako vynikajúci spoločník mal nielen množstvo vplyvných priateľov a otvorené dvere do najvyšších kruhov spoločnosti, ale údajne aj veľa priateliek.
Autor Jan Novák v MFD označuje Štefánikov prínos pre odboj za mimoriadny, pretože vďaka svojim spoločenským kontaktom otváral dvere k najvyšším osobnostiam Francúzska dovtedy prakticky neznámym politikom z akejsi rakúskej provincie. Práve Štefánik zoznámil Tomáša Garrigua Masaryka s francúzskym ministrom zahraničných vecí Aristidom Briandom. To prinieslo v exilovej činnosti zlom, ale napriek tomu si československí politici Štefánika nijako neobľúbili.
Známa je predovšetkým nechuť, akú k nemu mal Edvard Beneš, existuje ale aj Masarykov list, v ktorom vyjadruje zámer zbaviť Štefánika funkcie ministra vojny. Letecké nešťastie Štefánika na letisku vo Vajnoroch dodnes vyvoláva otázniky, ale isté je iba to, že napriek okázalým nekrológom sa vtedy mnohým vplyvným činiteľom dosť uľavilo.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) pel
