EÚ: Ministri obrany o urýchlení budovania vlastných vojenských síl

BRUSEL 12. októbra (SITA) - Ministri obrany členských štátov EÚ sa na neformálnej schôdzke v Bruseli zhodli na potrebe urýchlenia procesu budovania vlastných vojenských kapacít a najmä jednotky rýchlej reakcie. Podľa pôvodného plánu by tá o sile 60 tisíc

mužov mala byť plne pripravená v roku 2003, ale už koncom roka by mala byť schopná plniť nenáročné misie humanitárneho typu.

Ministri obrany EÚ poverili zároveň vysokého predstaviteľa EÚ pre obrannú a bezpečnostnú politiku Javiera Solanu, aby vypracoval koncept zlepšenia spolupráce vojenských spravodajských služieb s napojením sa na civilné spravodajské služby za účelom účinnejšieho boja proti terorizmu.

Spojené štáty majú po nedávnych teroristických útokoch priaznivejší pohľad aj na ďalšie rozširovanie Severoatlantickej aliancie. Podľa nemenovaného predstaviteľa NATO si tento poznatok odniesol z Washingtonu generálny tajomník aliancie George Robertson.

Šéfovia štátov a vlád Severoatlantickej aliancie už na júnovom zoznamovacom summite s prezidentom USA Georgeom Bushom v Bruseli potvrdili, že k ďalšiemu rozširovaniu NATO dôjde na pražskej vrcholnej schôdzke na budúci rok v novembri. Oznámili totiž, že takzvaný nulový variant a teda nepozvanie ani jednej krajiny neprichádza do úvahy.

Hoci najväčšie šance sa v tejto súvislosti dávajú Slovinsku a Slovensku, práve v prípade Slovenska predstavitelia aliancie zdôrazňujú, že to, či pozvanie nakoniec získa, závisí najmä od neho. Pozvanie aj troch baltských republík – Litvy, Lotyšska a Estónska – sa v kuloároch NATO považuje vzhľadom na zlepšené vzťahy medzi Alianciou a Ruskom za citlivú, ale nie nemožnú vec.

Napriek tomu, že Severoatlantická aliancia sa nezúčastňuje na vojenskej odvete proti cieľom v Afganistane, aktiváciu článku päť, zaväzujúceho spojencov poskytnúť si v prípade napadnutia kolektívnu pomoc, necháva v platnosti. Washington doteraz NATO o účasť na vojenských operáciách nepožiadal a o ich priebehu ho podrobne ani neinformuje. Američania nepožiadali ani o vystriedanie svojich vojakov v mierových silách na Balkáne, ktorých tam operuje okolo 9 tisíc. Napriek tomu členské štáty NATO a Európskej únie aj v piatok potvrdili svoju pripravenosť prevziať na seba v tomto regióne zodpovednosť a prípadnú medzeru, spôsobenú eventuálnym rozhodnutím USA stiahnuť svojich vojakov pre úlohy v Afganistane alebo inde vo svete, sú podľa belgického ministra obrany André Flahauta pripravené vyplniť.

vt;ha;ph