BRATISLAVA 13. októbra (SITA) - V Belehrade dnes slávnostne otvorili konferenciu pod názvom Jeden rok po: výzvy demokracie-priority budúcnosti, ktorá je pokračovaním tzv. bratislavského procesu, kde sa zjednotila juhoslovanská opozícia proti vtedajšiemu p
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
rezidentovi Slobodanovi Miloševičovi. Hlavnými aktérmi konferencie sú juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica, bývalý fínsky prezident Martti Ahtisaari, ako aj slovenský šéf diplomacie Eduard Kukan.
Ako agentúru SITA informoval hovorca Ministerstvom zahraničných vecí SR Boris Gandel, prezidentka Fondu pre otvorenú spoločnosť v JZR Sonja Lichtová v rámci úvodného slova ocenila úlohu Slovenska pri demokratických zmenách v Juhoslávií a ministra Kukana označila za krstného otca demokratických síl Juhoslávie. Pozornosť účastníci konferencie okrem upevňovania demokracie venujú aj nadchádzajúcim voľbám v Kosove a účasti kosovských Srbov na nich.
Po úvodnej časti sa na bilaterálnom rokovaní stretol minister Kukan s prezidentom JZR Vojislavom Koštunicom. Ten zdôraznil, že je dôležité, aby bratislavský proces pokračoval aj naďalej, nakoľko je v súčasnosti rovnako významný, ako bol v čase svojho vzniku. Zároveň ocenil úlohu Slovenska v tomto smere. Kukan vyjadril pripravenosť slovenskej strany aj naďalej poskytnúť Juhoslávií potrebnú pomoc podľa jej úvah a želaní. S Koštunicom rozoberali aj otázky nadchádzajúcich volieb v Kosove a budúceho štátoprávneho usporiadania Juhoslávie. Kukan upozornil na dôležitosť účasti kosovských Srbov na spomínaných voľbách. Pokiaľ ide o ďalšie štátoprávne usporiadanie Juhoslávie, prezident Koštunica konštatoval, že rozdelenie federácie na dva samostatné subjekty - Srbsko a Čiernu Horu by bolo nebezpečné pre vývoj na Balkáne. Kukan na margo tohto uviedol, že celá demokratická Európa podporuje myšlienku, aby demokratická Čierna Hora bola súčasťou demokratickej Juhoslávie.
"Bratislavským procesom" sa nazýva vývoj po bratislavskej konferencii Budúcnosť JZR v kontexte povojnovej obnovy (21.-22. júla 1999), ktorá zoskupila asi 70 účastníkov, polovica ktorých prišla zo Srbska, išlo najmä o predstaviteľov juhoslovanskej opozície a občianskych organizácií. Organizátorom konferencie bol Inštitút pre štúdie Východ-Západ v Prahe v spolupráci s MZV SR.