Bratislava 30. marca (TASR) - Financovanie vedy a techniky na Slovensku je dlhodobo poddimenzované a nezabezpečuje vládou schválený medziročný nárast výdavkov. Naopak, v posledných piatich rokoch každoročne dochádza k poklesu percenta celkových výdavkov na tento rezort. Výdavky na vedu v SR v prepočte na jedného výskumníka sú najnižšie z 25 hodnotených krajín rozšírenej Európskej únie (EÚ). Na tieto skutočnosti opakovane upozorňuje Európska komisia (EK) vo svojich hodnotiacich správach, povedal pre TASR prvý podpredseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Ján Slezák.
Oproti roku 1997 poklesol celkový podiel výdavkov na vedu a techniku z 1,13 percenta na 0,59 percenta v roku 2002. Výška podpory vedy, výskumu a vývoja zo štátnych zdrojov v SR poklesla z 0,41 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 1997 na 0,30 v súčasnosti. Cieľ EÚ je dosiahnuť do roku 2010 vyčleňovanie zo štátnych zdrojov jedno percento z HDP a Slovensko si stanovilo 0,6 z HDP do roku 2010, ale doterajšie financovanie nesvedčí o plnení cieľa, konštatoval Slezák.
Koncoročná správa Európskej komisie pre vedu v roku 2003 ukazuje, že SR zaznamenáva v súčasnosti pokles výdavkov na vedu až mínus 9,7; čo je najhlbší pokles zo všetkých 25 krajín rozšírenej EÚ a Slovensko je tak za Bulharskom a Rumunskom. Pritom počtom vedeckých publikácií na jeden milión obyvateľov v prepočte na vložené finančné prostriedky je možné slovenskú vedu prirovnať k najúspešnejším vedeckým inštitúciám v EÚ.
Pokračovanie úpadku vo financovaní vedy a techniky v SR má výrazný negatívny dopad na jeho súčasný i perspektívny hospodársky a spoločenský rozvoj, znižovanie úrovne vysokoškolského vzdelávania a odchod mladých tvorivých vzdelaných ľudí do zahraničia, upozorňuje prvý podpredseda SAV. Ako dodal, na neúnosne nízke prostriedky vyčlenené zo štátneho rozpočtu na vedu poukázala aj Rada vlády pre vedu a techniku v memorande v máji 2003, zatiaľ však bez reakcie kompetentných miest.
Slovensko výrazne zaostáva vo financovaní vedy nielen v porovnaní s vyspelými krajinami EÚ, ale i so susednými štátmi V-4. Napríklad, v porovnaní s Českou republikou výdavky na vedu zo štátnych zdrojov na Slovensku v prepočte na jedného obyvateľa predstavujú menej ako polovicu.
Ak by sa malo dosiahnuť východzie percento z roku 1998 (0,41 percenta z HDP) bolo by treba zvýšiť v SR výdavky na vedu a techniku pre rok 2004 o viac ako jednu miliardu Sk, povedal Slezák.
