BANSKÁ BYSTRICA 30. marca (SITA) - V Národnom parku Nízke Tatry (NAPANT) výrazne rastie počet nelegálnych stavieb. Najhoršia situácia je v Demänovskej doline, kde za posledných päť rokov pribudlo takmer 30 takýchto stavieb, z nich minulý rok 15. Nelegálne sa stavia aj na Donovaloch či Krpáčove. Ide najmä o bufety, požičovne lyží, stavby na úpravu zjazdoviek a ich rozširovanie, ale aj ubytovne a penzióny. Výrazný nárast čiernych stavieb v poslednom období je podľa riaditeľa Správy NAPANT Mariána Jasíka dôsledkom nefunkčného systému sankcií. „Bývajú často také nízke, že stavebníkom sa oplatí začať stavby bez povolení a dodatočne ich legalizovať,“ uviedol Jasík na dnešnej tlačovej besede v Banskej Bystrici. Dodal, že dodatočne sa legalizuje zhruba 95 percent čiernych stavieb, veľakrát aj so súhlasom Správy NAPANT. „Samotná stavba často nie je v rozpore s verejným záujmom na rozdiel od postupu stavebníkov, ktorý by mala riešiť sankcia, a to tu chýba,“ uviedol Jasík. Ochranári sa obávajú, že ak bude tento trend pokračovať, môžu sa objaviť aj stavby, ktoré budú v rozpore s verejným záujmom.
Správa národného parku môže na nelegálne stavby len upozorniť a dávať podnety kompetentným úradom, najmä stavebnému úradu príslušnej obce. Sankciu navrhnutú stavebným úradom však musí schváliť obecné zastupiteľstvo, ktoré ju však často zníži. Obecný úrad v Demänovskej doline napríklad sídli v budove spoločnosti, ktorá v obci minulý rok postavila osem nelegálnych objektov. Navyše táto spoločnosť poskytuje pri prevádzke vlekov výhody miestnym obyvateľom. Jasík nevylučuje, že na záujmy tejto spoločnosti prihliada aj pri terajšej príprave územného plánu obce.
Situáciu by podľa Správy NAPANT vyriešilo to, ak by obecné úrady mali odvahu nariadiť čierne stavby zlikvidovať alebo to riešili takými sankciami, ktoré by od nelegálnych stavieb odradili. Pomôcť by mohla aj úprava stavebného zákona, kde by sa určila minimálna pokuta, alebo úprava zákona o správnych poplatkoch, kde by sa za dodatočnú legalizáciu vyberali podstatne vyššie správne poplatky než dnes. „Pokuta za čiernu stavbu môže byť až do päť miliónov korún, spodná hranica však nie je určená. Často sa udelia také pokuty, na ktoré si podnikateľ zarobí za deň na parkovisku,“ uviedol Jasík.
Stanovisko starostu Demänovskej doliny Štefana Šramku sa agentúre SITA nepodarilo získať, pretože je dlhodobo v kúpeľoch. Pracovník tamojšieho stavebného úradu Viliam Kupčo pripustil, že obecné zastupiteľstvo niekedy zníži navrhovanú sumu pokuty, odmietol však sumy konkretizovať. Podľa neho sú však pokuty primerané hodnote nelegálnych stavieb.
