Historický kalendár - 15. októbra

15. októbra

Deň bielej palice (Svetová únia nevidiacich)

1814 -- narodil sa ruský romantický spisovateľ Michail Jurijevič Lermontov. Klasik ruského romantizmu. Autor rozorvanej lyriky: Novic, Démon, Premeny démona, drámy: Maškaráda a prvého ruského psychologického románu Hrdina našej doby. Zahynul v súboji 27. júla 1841.

1844 -- narodil sa nemecký filozof Friedrich Nietzsche, predstaviteľ subjektivizmu, iracionalizmu a voluntarizmu. Neveril poznávacej sile rozumu, prameňom poznania je podľa neho intuícia, postihujúca základný princíp života - vôľu k moci. Z diela: Zrodenie tragédie z ducha hudby, Tak riekol Zarathuštra, Mimo dobra a zla a i. Nietzsche výrazne ovplyvnil vývoj filozofie v druhej pol. 19. a hlavne v 20. stor. Jeho filozofiu využili nacisti. Zomrel 25. augusta 1900.

1897 -- v Odese sa narodil ruský spisovateľ a publicista Iľja Iľf, vl. m. Iľja Arnoľdovič Fajnziľberg. Od r. 1925 písal (spoločne s J. Petrovom) humoristické romány: Dvanásť stoličiek, Zlaté teľa, v ktorých spojil zmysel pre situačnú komiku s kritikou politických odporcov sovietskej moci. Autor reportážnych a fejtonistických kníh: Amerika bez poschodia a i. Zomrel 13. apríla 1937 v Moskve.

1917 -- zomrela holandská revuálna tanečnica Mata Hari. Vystupovala v celej Európe, od r. 1905 pôsobila v Paríži. Počas 1. sv. vojny bola milenkou nemeckých i francúzskych vysokých vládnych úradníkov a dôstojníkov. Preslávila sa ako vyzvedačka v službách Nemcov a zaujímali sa o ňu tajné služby niekoľkých štátov. Napriek tomu, že sa jej spolupráca s nemeckou tajnou službou nedokázala, bola Francúzmi zatknutá, obvinená zo špionáže a popravená. Narodila sa 7. augusta 1876.

1920 -- v New Yorku sa narodil prozaik Mario Puzo. Bol potomkom talianskych prisťahovalcov. Preslávil sa románom Krstný otec, čerpajúcim z prostredia talianskej mafie. Ďalšie romány: Posledný Don, Sicílčan, Temná aréna. Zomrel 2. júla 1999.

1935 -- v Bratislave sa narodil divadelný a filmový herec Ivan Mistrík. V r. 1966-82 člen činohry Slovenského národného divadla. Z divadelných rolí: Radúz (J. Zeyer Radúz a Mahuliena), knieža Myškin (F. M. Dostojevskij Idiot), Trofimov (A. P. Čechov Višňový sad). Roly vo filmoch: Vyšší princíp, Romeo, Julie a tma, Medená veža a v mnohých televíznych inscenáciách. Svoj život ukončil 8. júna 1982 samovraždou.

1980 -- v Bratislave zomrel ľudácky politik a štátnik Alexander (Šaňo) Mach. Bol novinárom, v r. 1938-40 šéf Úradu propagandy, 1939 hlavný veliteľ Hlinkovej gardy, 1940-45 minister vnútra a podpredseda vlády. Predstaviteľ radikálneho pronemeckého fašistického krídla v HSĽS. Orientoval sa na úzku spoluprácu s Nemeckom, bol zodpovedný za perzekúciu slovenského protifašistického hnutia. V marci 1945 utiekol do Rakúska, Američania ho však vydali do ČSR. V r. 1947 odsúdený na 30 rokov väzenia, neskôr bol trest zmiernený na 25 rokov. V r. 1968 bol amnestovaný. Narodil sa 11. októbra 1902 v Palárikove.

1990 -- v Bratislave zomrel sochár a výtvarný pedagóg Alexander Trizuljak. Študoval na SVŠT v Bratislave, v r. 1949 ukončil štúdium na AVU v Prahe. Okrem mnohých abstraktne štylizovaných diel vytvoril celú galériu postáv slovenskej kultúry, predovšetkým hudobného života. venoval sa tiež organizačnej práci v bývalom Zväze slovenských výtvarných umelcov a v Slovenskom fonde výtvarných umení. Zaslúžil sa o založenie viacerých galérií. Narodil sa 15. mája 1921 vo Varíne.