SR-JZR: Kukan kritizoval Juhosláviu za zaostávanie v reformách

BRATISLAVA/BELEHRAD 14. októbra (SITA) - Minister zahraničných vecí Eduard Kukan v sobotu vystúpil s prejavom na konferencií Jeden rok po: výzvy demokracie-priority budúcnosti, ktorá sa koná v hlavnom meste Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR) v Belehr

ade. Ako agentúru SITA informoval hovorca MZV Boris Gandel, Kukan v prejave uviedol, že hodnotenie vývoja v JZR nemôže byť čierno-biele. Poukázal na to, že mnohé procesy boli v demokratickej spoločnosti odštartované, ale mnohé stagnujú. Najväčšie úspechy zaznamenala Juhoslávia podľa Kukana na poli zahraničnej politiky, kde sa jej podarilo vrátiť sa po dlhoročnej izolácii na medzinárodné fóra a ďalšie úspechy zaznamenala na poli ekonomickom. Podľa Kukana ide najmä o stabilizáciu meny a rast devízových rezerv.

Kukan pozitívne hodnotil aj tú skutočnosť, že do vedenia krajiny sa dostali aj predstavitelia mimovládnych organizácií, ako napríklad podpredseda juhoslovanskej vlády Miroljub Labus. Minister však na druhej strane kriticky a otvorene poukázal na to, že procesu vnútorných zmien v Juhoslávií chýba jasná stratégia, zaostáva inštitucionálna reforma a najväčšie nedostatky možno pozorovať v budovaní právneho štátu. Zásadné reformy sa podľa ministra neudiali ani v ďalších oblastiach, napríklad v súdnictve. Kukan v prejave tiež zdôraznil, že nie je dobré spoliehať sa iba na pomoc zo zahraničia, pretože takýto postoj je "nepriateľom transformácie a v prvom rade je potrebné riešiť otvorené otázky vlastnými silami."

Ako informoval Gandel, prítomní v rámci diskusie slovenskému šéfovi diplomacie poďakovali za priame a úprimné slová, za analýzu situácie, ktorú si podľa diskutujúcich nemohol okrem Kukana dovoliť nikto z nich, pretože by riskoval, že by sa postavil na jednu alebo druhú stranu v juhoslovanskej politike. Gandel zdôraznil, že tam zazneli slová: "Toto si mohol dovoliť len skutočný priateľ."

Kukan sa stretol na bilaterálnom rokovaní s predsedom snemovne občanov parlamentu JZR (Skupštiny) Dragoljubom Mičunovičom. Predmetom rozhovorov bol hlavne vnútropolitický vývoj JZR. Podľa Mičunoviča sa čoraz viac Čiernohorcov prikláňa k spolužitiu so Srbskom v spoločnom štáte. Otázka rozpadu podľa neho nestojí tak, že čo by bolo po prípadom rozpade so Srbskom, ale čo by bolo s Čiernou Horou. Kukan zdôraznil, že podporuje, aby demokratická Čierna Hora bola súčasťou demokratickej Juhoslávie. Mičunovič tiež požiadal o podporu Slovenska, pokiaľ ide o členstvo JZR v Rade Európy. Kukan na záver stretnutie uviedol, že sa teší na návštevu Mičunoviča na Slovensku, ktorá sa má uskutočniť koncom novembra.

Následne sa Kukan stretol s predsedom Výboru zväzovej vlády pre Kosovo a podpredsedom koordinačného výboru Momčilom Trajkovičom. Predmetom rozhovoru bola účasť kosovských Srbov na novembrových voľbách v tejto provincií. Kukan v tejto súvislosti uviedol, že svetové spoločenstvo očakáva, že sa kosovskí Srbi na voľbách zúčastnia. Trajkovič s touto myšlienkou súhlasil, ale zdôraznil potrebu aspoň minimálnych bezpečnostných garancií pre voličov a vyjadril obavu z povolebného vývoja v Kosove.

vt;xd