BRATISLAVA – Slovenskí sudcovia pracujú v nedôstojných podmienkach, ktoré niekedy „predstavujú prekážku pri plnení rozhodovacej funkcie“. Sudcovia pracujú v horších podmienkach ako štátni úradníci. Konštatuje to správa pre Európsku komisiu, ktorú vypracovala mimovládna organizácia Open Society Institute.
Majú síce zákonný nárok na všetku potrebnú odbornú literatúru, ale v praxi sa každému sudcovi neujde napríklad ani Zbierka zákonov – na niektorých súdoch sa prideľuje len jeden výtlačok na senát. Ostatných odborných publikácií (napríklad komentáre zákonov) je na súdoch ešte menej.
Biedna je úroveň počítačového vybavenia. Iba málo sudcov vie pracovať s internetom, o e-maile ani nehovoriac. Na súdoch je 1400 počítačov, ktoré využívajú hlavne administratívni pracovníci na písanie a tlač dokumentov.
Vlastné počítače majú len niektorí sudcovia na vyšších súdoch. Niekde majú sudcovia prístup k počítaču, ktorý je umiestnený v knižnici, niektoré súdy dokonca nemajú žiaden počítač, ktorý by mohli používať len sudcovia.
Výška platov pomocného (hlavne administratívneho) personálu nedokáže naplniť ani plánované stavy. Jeho odborná kvalita je relatívne nízka.
Správa pre Európsku komisiu tvrdí, že príčinou tohto stavu je aj mizivý vplyv sudcov na tvorbu rozpočtu. Ten navrhuje ministerstvo financií, pričom „neexistuje žiadna jasná metodika prvotných výpočtov ani na úrovni súdov a ani na úrovni ministerstva“. Za základ nového rozpočtu obvykle slúžia údaje z predchádzajúceho rozpočtu. „Pokiaľ ide o prideľovanie rozpočtových prostriedkov, sudcovia sú takmer výhradne závislí od výkonnej zložky moci. V takej miere, ktorá nevyhnutne vyvoláva obavy o skutočnú stavovskú nezávislosť súdnictva“.
Pre súdnictvo je na rok 2001 vyčlenených 1,62 miliardy korún (asi 0,72 percenta štátneho rozpočtu). Sudcov je približne 1260 osôb.
PETER KUNDER
