Bratislava 16. októbra (TASR) - Zaisťovacie opatrenia bývalej Štátnej bezpečnosti proti niektorým osobám počas rôznych výročí a podujatí bolo podľa posledného šéfa (Štb) Alojza Lorenca v súlade s vtedajšími zákonmi. Tieto osoby boli totiž v tom čase podozrivé z protiprávnej a protištátnej činnosti. Lorenc nevylúčil, že došlo i k nezákonnému zadržiavaniu niektorých osôb, no podľa neho sa tak nestalo na jeho príkaz.
Bývalý prvý námestník federálneho ministra vnútra Lorenc to dnes uviedol vo výpovedi pred senátom Vojenského obvodového súdu (VOS) v Bratislave. Vypovedal približne hodinu, pričom obžalobu prokuratúry, ktorá ho viní z trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa spolupáchateľstvom, odmietol. Jeho činnosť počas výkonu funkcie šéfa Štb podľa jeho slov nebola trestná a bola v súlade s platnými zákonmi. Pri práci sa údajne riadil odporúčaniami vtedajšieho najvyššieho súdu a generálnej prokuratúry. Počas svojej 30-ročnej kariéry nebol ani raz disciplinárne potrestaný. Spokojnosť s prácou Lorenca podľa neho nadriadení preukazovali tým, že ho povyšovali a vyznamenávali.
Lorenc pred súdom ďalej uviedol, že existujú dokumenty svedčiace o tom, že si počas akcií Štb neželal ohrozenie ľudí a zakázal aj organizované vývozy demonštrantov za mesto. Pražskú demonštráciu 17. novembra 1989, pri ktorej polícia zaútočila na demonštrujúcich študentov, údajne nariadil iba monitorovať. Lorencovi sa podľa neho pripisujú skutky, ktoré nikdy nevykonal a ako príklad uviedol jeho údajný príkaz na skartáciu spisov Štb. Potvrdil, že pred pádom režimu v deväťdesiatych rokoch mala Štb informácie o rôznych protištátnych akciách ako otrávenie pitnej vody, či vykoľajenie vlaku. Organizátori príprav niektorých z nich podľa neho boli i právoplatne odsúdení.
Proces v českom Tábore, kde ho Vyšší vojenský súd prvý raz odsúdil v októbri 1992, považuje Lorenc za politický a spolitizovaný. Zároveň vyslovil presvedčenie, že proces, ktorý sa dnes začal pred Vojenským obvodovým súdom v Bratislave, bude mať riadny priebeh.
