Náklady na uskladňovanie prebytočného obilia dosahujú mesačne 1,4 milióna korún. Omnoho väčšie škody však fondu vzniknú, ak sa mu nepodarí efektívne sa zbaviť nepotrebných zásob. Podľa riaditeľky fondu Márie Krošlákovej je predaj obilia na trhu momentálne nevýhodný a okrem toho môže nepriaznivo ovplyvniť cenotvorbu. Fond totiž v rámci pomoci v období sucha nakúpil 373-tisíc ton obilia v zahraničí za cenu 6600 korún za tonu. Ak by ho chcel teraz predať na trhu, utŕžil by pravdepodobne menej ako štyritisíc korún za jednu tonu. Pri spomenutom objeme 50-tisíc ton by rozdiel dosiahol 130 miliónov korún.
Podľa Krošlákovej existuje aj ďalšia možnosť - obilie vrátiť Štátnym hmotným rezervám, odkiaľ si pred časom fond požičal 70-tisíc ton. Predstavitelia rezerv však toto riešenie zatiaľ odmietajú a tvrdia, že podľa uznesenia vlády im fond musí vrátiť z tohtoročnej úrody obilia. Fond tak napriek tomu, že má v skladoch „zbytočných“ 50-tisíc ton minuloročného obilia, musí nakúpiť ďalších 70-tisíc ton z poslednej úrody, aby vrátil dlh. Krošláková pre TASR pripustila, že fond do stanoveného termínu nestihne štátnym hmotným rezervám obilie vrátiť a požiada vládu, aby mu dala viac času. Hoci posledná úroda stačila na to, aby poľnohospodári opäť nežiadali o zahraničné nákupy obilia, nebola dosť bohatá na to, aby mohli teraz predávať nové obilie fondu.
Krošláková už definovala trest pre tých poľnohospodárov, ktorí neodkúpili povinné obilie - nedostanú štátom priznané dotácie plánované na posledný štvrťrok. Ide približne o 34 firiem. Ostatných, ktorí odkúpili aspoň 80 percent objednaného množstva alebo im už nezostáva odkúpiť viac ako 110 ton, zo zonamu „potrestatných“ fond vyčiarkol. (tasr, jj)
