FOTO - ANTON SLÁDEK
Spojené štáty americké chcú vybudovať systém protiraketovej obrany (NMD). Podporuje Slovensko túto iniciatívu?
„To je veľmi priama otázka a myslím si, že Slovensko dnes nie je v takej pozícii, aby rovnako priamo mohlo odpovedať. NMD je veľmi zložitý problém. Od začiatku je postavený ako problém bilaterálny. Ako problém americko-ruský. Rusi majú pocit, že prekračuje rámec sovietsko-americkej zmluvy o antibalistických strelách (ABM) z roku 1972, ktorá stanovuje režim protiraketovej ochrany. Na druhej strane však má americký plán aj širší rozmer. Problémom je, že americkú iniciatívu dosť nejednoznačne vnímajú aj európski spojenci v NATO. Necítili totiž z americkej strany snahu o diskusiu. Majú pocit, že ich stavajú do polohy hotových riešení a že Spojené štáty chcú len presadzovať svoju technologickú vyspelosť.“
Považujete NMD za pozitívny projekt?
„Snahe Američanov rozumiem. Medzinárodné vzťahy sa vyvíjajú. V čase, keď sa podpisovala zmluva ABM, boli pomery iné. Štáty ako Irak alebo severná Kórea nemali také prostriedky, aké majú dnes. To vytvára úplne nové globálne riziká. Spojené štáty sú na tom finančne aj technologicky tak dobre, že sú schopné im čeliť. Na druhej strane sa však možno pýtať, či sa týmto rizikám nedá čeliť v širšej spolupráci. Či nie je NATO schopné vyvinúť systém, ktorý by zahŕňal aj európskych spojencov.“
Čo si myslíte o návrhoch Ruska, ktoré ako odpoveď na NMD hovorí o vlastnom systéme a ponúka spoluprácu Európe?
„Rusko sa snaží, aby tradičné transatlantické spojenectvo bolo trošku uvoľnenejšie. Viac ako úprimný záujem o riešenie otázky protiraketovej obrany to vnímam ako presadzovanie ruskej politiky multipolarity v medzinárodných vzťahoch.“
Pýta sa nás vôbec niekto, čo si o NMD myslíme?
„Oficiálne nie sme subjektom tejto diskusie. Táto otázka je však na stole a Slovensko muselo zaujať istú pozíciu. Ako príklad by som uviedol diskusiu v rámci Valného zhromaždenia OSN, kde predložilo Rusko, Čína a niektoré ďalšie štáty návrh rezolúcie 1. výboru, ktorá mala odsúdiť projekt NMD. Spojené štáty, samozrejme, rezolúciu nepodporili. V EÚ sa nepodarilo nájsť jednotnú pozíciu: Francúzsko a Írsko hlasovali v prospech rezolúcie, ostatné štáty vrátane všetkých asociovaných krajín EÚ, a teda aj Slovenska, sa hlasovania zdržali. Nie je to alibizmus, ako by sa mohlo zdať. Problematika je naozaj taká zložitá, že prikláňanie sa na jednu alebo druhú stranu by len komplikovalo hľadanie riešenia.“
Čo sa skrýva za naším hlasovaním?
„Náš postoj je nasledovný: nájdenie riešenia je veľmi dôležité nielen z úzko vymedzeného pohľadu raketovej obrany. Táto otázka je taká kľúčová pre kvalitu transatlantických vzťahov, že pokiaľ nebude uspokojivo vyriešená, bude komplikovať aj niektoré procesy vnútri EÚ. Najmä v oblasti európskej obrannej bezpečnostnej politiky. Ale zasahuje aj rozširovanie NATO a, samozrejme, aj vzťah Rusko – NATO. NMD ovplyvňuje celý systém vzťahov, v ktorých hrá Slovensko oveľa konkrétnejšiu úlohu, ako ju hrá vo vzťahu k samotnému NMD.“
Myslíte si, že NMD môže skutočne zablokovať ďalšie rozšírenie NATO?
„Posledný vývoj naznačuje, že to celé nemusí dopadnúť zle. Myslím si, že v počiatočnej fáze chýbala najmä komunikácia. Teraz je to na dobrej ceste, aby sa riešenie našlo. Ak by sa však diskusia zablokovala, mohlo by to negatívne ovplyvniť aj rozšírenie NATO.“
Nestálo by Slovensku zato postaviť sa jednoznačne na stranu USA a otvoriť si tak cestu do NATO a dúfať v americký vplyv v Európe?
„Diskusia o protiraketovej obrane je v súčasnosti vo fáze, že by asi naozaj nebolo dobré, aby Slovensko zastávalo jednoznačnú, vyhranenú pozíciu. Slovensko nechce vystupovať ako niekto, kto vidí veci čierno-bielo. Oni tak totiž ani nestoja. Keby realita bola čierno-biela, videl by som zmysel postaviť sa jednoznačne na stranu Američanov.“
MATÚŠ KOSTOLNÝ
