dolfovi Schusterovi podaril skok z košickej radnice do úradu prezidenta. Slováci však rozlišujú nové strany so "starými tvárami" od nových strán s "novými tvárami", konštatuje v dnešnom vydaní nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.
K prvej skupine, spresňujú noviny, patrí zakladanie strán poslancami z už existujúcich zoskupení. Na Slovensku sú poslanci, ktorí sa takýmto preskupovaním medzičasom dostali už k trom či viacerým straníckym preukazom, nezvyčajné nie je dokonca ani dvojité členstvo.
Takéto "strany moci" - ako Dzurindova Slovenská demokratická a kresťanská únia - spravidla vznikajú pokusom jedného ministerského predsedu vybudovať si mocenskú základňu a odpútať sa od svojej pôvodnej strany a koaličných partnerov. Strany tohto druhu sa nezaujímajú o lokálne či regionálne štruktúry, opierajú sa výlučne o sieť v mocenskej centrále. Ak projekt jednej strany stroskotá, tak sa založí ďalšia strana.
Strany s "novými tvárami" sa však vydávajú na opačnú cestu. Pokúšajú sa "pevnosť dobyť zvonku" tým, že využívajú zatrpknutosť občanov a bojujú proti politickému establishmentu ako takému. Charakteristickou je ich závislosť od jedinej vodcovskej osobnosti.
Schusterova SOP, ktorá pôvodne v prieskumoch dosahovala veľmi dobré výsledky, okamžite stratila, keď sa Rudolf Schuster stal prezidentom a zo strany vystúpil. Aj slovenský mediálny cár Pavol Rusko, spolumajiteľ televízie Markíza, práve zakladá novú stranu, ktorá sa vraj má príznačne volať Nová.
Oveľa lepšie karty však v súčasnosti má Smer, založený v decembri 1999 Robertom Ficom, dovtedy podpredsedom Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Fico je podľa prieskumov s odstupom najpopulárnejším a najdôveryhodnejším slovenským politikom. Ešte nikdy nebol ministrom, takže nemá punc príslušnosti k nejakej vláde, podľa ktorej, zdá sa, sa slovenskí voliči orientujú. Jeho Smer, ktorý v parlamente zastupuje ako osamelý bojovník, je podľa prieskumov na druhom mieste hneď po Mečiarovom Hnutí za demokratické Slovensko (HZDS).
Fico sa považuje za "veľmi ambiciózneho" - bez silných ambícií si politický úspech ani nevie predstaviť. Vo voľbách v roku 1998 sa do parlamentu dostal cez kandidátku SDĽ s 200.000 "prednostnými hlasmi" voličov. Odvtedy si vraj stále zreteľnejšie uvedomoval rozpor medzi sľubmi a skutočnosťou po voľbách - v praxi sa podľa neho Dzurindova vláda nesprávala omnoho inak než Mečiarov kabinet.
Ako príklad Fico uvádza privatizácie za Mečiarovej éry, ktorých prešetrenie síce bolo prisľúbené, ale nikdy sa nekonalo. Za hospodárske zločiny z obdobia pred rokom 1998 nikto nebol odsúdený. Práve takéto nedostatky ho v decembri 1999 viedli k založeniu novej strany.
K Ficovým prioritám patrí podporovanie tvorby domáceho kapitálu malých a stredných firiem, cielené podporovanie informačných technológií, poľnohospodárstva a podnikov, v ktorých sa uplatnia mladí nezamestnaní. K tomu treba ešte prirátať boj proti korupcii a zločinu, pretože pri presadzovaní právneho štátu vraj Dzurindova vláda zlyhala rovnako ako predtým Vladimír Mečiar.
Obvinenia z populizmu Fico rozhodne odmieta - populistom človeka nazvú vždy vtedy, keď jeho politickí protivníci už nemajú iné argumenty. Ako tvrdí, s rakúskym populistom Jörgom Haiderom či Mečiarom a jeho generáciou nemá nič spoločné. Slovensko podľa jeho slov teraz potrebuje predovšetkým jedno: nové tváre, uzatvára FAZ.
