Levitex dnes zamestnáva vyše 950 ľudí a ich počet bude zvyšovať vďaka novej spolupráci s českou stranou na výrobe textílií, ako i vlastnej výrobe konfekcie.
Nový priemyselný park by podľa ministra mohol vyrásť v areáli textilky Levitex. Tá disponuje obrovským 28-hektárovým areálom s kompletne vybudovanou technickou, energetickou a dopravnou infraštruktúrou, dokonca aj so železničnou vlečkou.
Levický priemyselný park by mal byť zameraný najmä na spracovanie poľnohospodárskych komodít a strojársky servis pre textilný priemysel. Dlhú tradíciu v regióne má aj kamenárstvo a sklársky priemysel. Okrem toho sa rokuje s Uzbekistanom o projekte veľkého regionálneho skladu bavlny. „Sklad by slúžil nielen krajinám strednej a východnej Európy, ale mohli by ho využívať aj západní nákupcovia,“ tvrdí Harach.
Levitex môže investorom ponúknuť výrobné haly, ktoré pre vlastnú produkciu nepotrebuje. Ponuku už využili viaceré zahraničné firmy a v najbližšom čase má v areáli začať vyrábať aj nemecká sklárska spoločnosť Interglas, ktorá vytvorí až 250 nových miest. Devízou Levitexu je úplná majetková vyrovnanosť pozemkov, čím sa môže popýšiť máloktorý zakladateľ priemyselného parku. „Park sa môže začať budovať prakticky okamžite. Požiadal som preto predstaviteľov mesta i Levitexu, aby vypracovali všetky potrebné anylýzy. Ja som prisľúbil pomoc ministerstva pri získavaní investorov,“ uviedol Harach. Dodávky tepla a elektrickej energie pre priemyselný park by mala plne pokryť nová spoločnosť vybraná v tendri. Tá by mala zastrešiť výrobu tepla a elektriny v kogeneračnej jednotke Levitexu a teplárenské aktivity magistrátu. Levitex za minulé roky investoval do kogeneračnej jednotky 70 miliónov korún. Mesto chcelo pritom budovať nový tepelný zdroj. „Dôvodom bola nevyjasnenosť kontraktov s Levitexom. To sa mi zdalo neopodstatnené, preto som pozastavil vydanie licencie pre mesto. Namiesto toho sa mi zdá lepším riešením fúzia aktivít mesta a Levitexu a následný predaj firmy investorovi,“ povedal Harach.
Záujem už prejavil český Tedom ochotný investovať 270 miliónov korún. Projekt je ale podľa ministra lukratívny aj pre iné spoločnosti, možno aj priamo z regiónu.
TOMÁŠ KURTANSKÝ
