Historický kalendár - 22. októbra

BRATISLAVA 21. októbra (SITA) - 22. októbra1811 -- narodil sa maďarský skladateľ, klavirista a dirigent, pedagóg, spisovateľ a organizátor hudobného života Ferenc Liszt, najslávnejší klavírny virtuóz 19. stor. Priekopník re

22. októbra

1811 -- narodil sa maďarský skladateľ, klavirista a dirigent, pedagóg, spisovateľ a organizátor hudobného života Ferenc Liszt, najslávnejší klavírny virtuóz 19. stor. Priekopník revolučnej romantiky a predstaviteľ novoromantizmu. Symfónie: Faustovská a Danteovská, symfonické básne: Tasso, Prométheus, Hungaria, Hamlet. Zdokonalil techniku klavírnej hry: Sonáta h moll, dva klavírne koncerty Es dur a A dur, Uhorské rapsódie. Zomrel 31. júla 1886.

1844 -- v Paríži sa narodila francúzska herečka Sarah Bernhardtová. Kariéru začala v Comédie Française v Paríži. Po r. 1880 hosťovala v mnohých európskych a amerických divadlách, od r. 1899 viedla Téâtre Sarah Bernhardtovej. Filmy: Tosca, Dáma s kaméliami, Kráľovná Alžbeta. Autorka pamätí Ma double vie Môj dvojaký život. Zomrela 26. marca 1923 v Paríži.

1870 -- vo Voroneži sa narodil ruský spisovateľ a prekladateľ Ivan Alexejevič Bunin. Pochádzal zo starej ruskej šľachtickej rodiny a svoju literárnu činnosť začal ako básnik. Vydal niekoľko básnických zbierok, pozornosť však vzbudil až svojimi krátkymi prózami a stal sa poviedkarom svetovej povesti. Odmietol revolúciu a od r. 1920 žil v emigrácii. V r. 1933 bol ocenený Nobelovou cenou za literatúru (1933). Nostalgicky zachytil filozofiu a psychológiu života v ruskej provincii na prelome 19. a 20. stor., spoločenskú a sociálnu problematiku, portréty dedinskej šľachty. Dielo: Dedina, Pán zo San Francisca, Temné aleje. Jeho vrcholným dielom je lyricko-autobiografický román Arsenievov život. Zomrel 8. novembra 1953 v Paríži.

1885 -- v Drienčanoch zomrel folklorista, básnik, prekladateľ, literárny kritik, publicista, evanj. farár Pavol

Dobšinský. Po vyštudovaní pôsobil ako kaplán a tiež ako učiteľ, od r. 1861 bol farárom v Drienčanoch. Pomocný redaktor Slovenských pohľadov, redigoval časopis Sokol. Celý život sa venoval zbieraniu ľudových rozprávok, spolu s A. H. Škultétym zostavil a vydal súbor fantastických rozprávok: Slovenské povesti. Vrcholom jeho zberateľského úsilia je osemzväzkové dielo: Prostonárodné slovenské povesti. Prekladal z angličtiny a poľštiny, v matičnom období patril k popredným literárnym kritikom. Narodil sa 16. marca 1828 v Slavošovciach.

1906 -- v Aix-en-Provence zomrel francúzsky maliar Paul Cézanne, jedna z najvýznamnejších osobností maliarstva druhej poloviny 19. stor. Spolu s van Goghom a Gauguinom predstavoval prúd postimpresionizmu, ktorým sa ukončil maliarsky vývoj od Giotta a otvoril cestu k modernému umeniu 20. st. Krátko študoval na Académie Suisse v Paríži. Hlavnými témami sú zátišia, portréty, krajiny. Narodil sa 19. januára 1839 v Aix-en-Provence.

1915 -- predstavitelia Čechov a Slovákov v USA podpísali Clevelandskú dohodu, ktorá požadovala samostatný spoločný štát. Bola to prvá oficiálna dohoda organizácií amerických Čechov a Slovákov o spolupráci v zahraničnom odboji počas 1. sv. vojny, uzatvorená Českým národným združením a Slovenskou ligou na konferencii v Clevelande 22. – 23. 10. 1915. Dohoda prijala program samostatnosti českých zemí a Slovenska na základe spojenia Čechov a Slovákov vo federatívnom zväze štátov podunajskej monarchie. V máji 1918 nadradila Clevelandskú dohodu Pittsburská dohoda.

1919 -- vo Svederníku sa narodil výtvarník Vincent Hložník. V r. 1937-42 študoval na Štátnej umelecko-priemyselnej škole v Prahe, kde sa tiež stal členom Spolku výtvarných umelcov Mánes. V 40.

rokoch žil v Martine a vo Svederníku, v r. 1952 sa usadil v Bratislave. Bol pedagógom na VŠVU, v r. 1959-63 jej rektorom. Bol jedným z najuniverzálnejších maliarov modernej slovenskej výtvarnej kultúry. Venoval sa maľbe, grafike, kresbe, knižnej ilustrácii i sochárstvu. Autor expresívnych grafických cyklov reflektujúcich hrôzy vojny: Vojny, Fašizmus, Povstanie, Cesta k oslobodeniu, Transport a novších cyklov: Atómový teror, Stroncium 90, Vojnové rekviem a i. K jeho klasickým ilustrátorským súborom patrí Faust, Božská komédia i verše Laca Novomeského. Nositeľ mnohých domácich a zahraničných ocenení. Zomrel 10. decembra 1997 v Bratislave.

1926 -- v Kojetíne sa narodil český tanečník, choreograf a režisér Boris Slovák, významný predstaviteľ tanečného umenia na Slovensku. V r. 1958-61 a 1964-73 šéf baletu a choreograf spevohry Novej scény v Bratislave, v r. 1978-80 choreograf a šéf baletu Slovenského národného divadla. Zomrel 30. decembra 1994 v Bratislave.

1927 -- v Levoči sa narodil tanečník a choreograf Pavel Šmok. Od konca 60. rokov najosobitejší čs. choreograf, zakladateľ a umelecký vedúci Pražského komorného baletu. Ako choreograf pôsobil v divadlách v Plzni, Ústí nad Labem a Ostrave. V r. 1964 sa podieľal na založení experimentálneho súboru Balet Praha, v r. 1968-70 bol jeho umeleckým vedúcim, v r. 1980 sa podieľal na založení Pražského komorného baletu a bol jeho umeleckým vedúcim. Svojou tvorbou presadzuje moderné pojatie scénického tanca. Z choreografií: Fresky Pierra della Franceska (B. Martinů), Listy důvěrné (L. Janáček), Z mého života (B. Smetana), Zápisník zmizelého (L. Janáček), Prodaná nevěsta (B. Smetana).

1943 -- v Paríži sa narodila francúzska herečka Catherine Deneuveová, vl. m. Catherine Dorléacová. Stvárňuje rozprávkové, romantické a komediálne role, postavy samostatných žien i psychologicky náročné dramatické úlohy: Oslia koža, Kráska dňa, Slečinky z Rochefortu, Benjamín, Život na zámku, Tristana, Peniaze tých druhých, Posledné metro.

1975 -- pristávací modul automatickej medziplanetárnej stanice Venera-9 ako prvý na svete pristál na osvetlenú stranu Venuše, v tom čase neviditeľnú zo Zeme.

1987 -- v Paríži zomrel francúzsky filmový herec Lino Ventura, vl. m. Angelo Borrini. V r. 1950 bol majstrom Európy v gréckorímskom zápasení. Filmy: Montparnasse 19, Maigret kladie pascu, Výťah na popravisko, Plač pre banditu, Sicílsky klan, Dotyk medúzy, Bedári, 100 dní v Palerme a i. Narodil sa 14. júla 1919 v Parme.