Jeden z najmladších zákonodarcov Peter Muránsky (KDH), ktorý tu trávi svoje prvé volebné obdobie, ňou nie je práve nadšený. V budove totiž podľa neho nie je nič zaujímavé, iba dlhé chodby, plenárna a výborové miestnosti. Jeho najobľúbenejším miestom je okrem reštaurácie Parlamentka, ktorá ku komplexu Národnej rady už nepatrí, aj výborová miestnosť, kde môže pokojne pracovať alebo čítať.
Poslanec Ján Cuper (HZDS) sa zasa najradšej zdržiava vo vestibule s výhľadom na Dunaj a Podhradie. Budova parlamentu je podľa neho príliš skromná a chýba jej monumentálnosť a architektonická nápaditosť. Cuper ticho závidí českým kolegom, ktorí pracujú vo veľkom komplexe nádherných palácov na Malej Strane. Uprednostňuje komunikáciu postojačky, pretože obsedieť na jednom mieste dvanásť hodín pre neho značne náročné. A to i napriek tomu, že na stoličke v Národnej rade sa mu sedí pohodlne.
Bývalý rektor Univerzity Komenského Juraj Švec (LDÚ) sa najlepšie cíti pred rečníckym pultom, keď ho poslanci počúvajú a akceptujú jeho argumenty. Podmienky na sedenie v rokovacej sále mu vyhovujú. Čo mu však v priestoroch parlamentu chýba, sú pracovne. Prekáža mu, že si nemá kde sadnúť a napísať prejav alebo prečítať materiály potrebné k hlasovaniu.
Viliam Oberhauser (SNS) sa najčastejšie zdržiava v zasadacej miestnosti, v poslaneckom salóniku na káve alebo vo výbore. Komplex NRSR totiž na neho pôsobí chladne a nevľúdne. Okrem chýbajúcich kancelárií a pracovných priestorov mu prekážajú aj veľké chodby, klimatizácia a umelé svetlo, z ktorého máva červené oči. Poslanci za SNS sedia v poslednom, najvyššom rade. Oberhauser je však s takýmto zasadacím poriadkom spokojný a vyhovuje mu.
